Prečo sa červenáme?
Všetci sme už aspoň raz za život zažili ten pocit, keď sa cítime trápne, či v rozpakoch. Akoby to nestačilo, naše telo situáciu ešte zhoršuje poriadnym rumencom na tvári. Prečo ale takáto reakcia vôbec vzniká a má pre nás červenanie nejaký biologický význam? Zaujímavú odpoveď vám ponúkame v článku.
Červenanie je nedobrovoľný a nekontrolovateľný reflex. Spúšťa ho sympatický nervový systém, ktorý ovláda činnosť našich orgánov. Okrem toho má aj iné funkcie, napríklad aktivuje naše pudy sebazáchovy pri nebezpečných situáciách. Laicky povedané, sympatický nervový systém rozhoduje, či ostaneme na mieste a o svoju bezpečnosť sa pobijeme, alebo zutekáme pred nebezpečenstvom.
Čítajte: Prečo sa nám sníva?
Počas takýchto vyhrotených situácií prúdi do nášho tela adrenalín, ktorý zrýchli tep srdca a dych, napne svaly a rozšíri zreničky. Adrenalín súčasne pôsobí na naše žily tak, že ich roztiahne, aby v nich lepšie kolovala krv a kyslík.
Podobne sa telo správa aj počas momentov zahanbenia či rozpakov. Cítite sa trápne, sympatický nervový systém sa aktivuje a vyšle do tela dávku adrenalínu. Žily zvyčajne na adrenalín nereagujú, iba sa rozšíria. Pri pocite trápnosti ale nastáva zmena – na adrenalín reagujú odlišne práve naše žily na tvári, ktoré vďaka zvýšenej cirkulácii vytvoria efekt rumenca na tvári. A tento úkaz je v prírode jedinečný a vlastný iba ľuďom.
Čítajte: Prečo sú od seba introverti a extroverti odlišní
Aj Charles Darwin bol fascinovaný červenaním a prehlásil, že je to „najzvláštnejší a najľudskejší výraz“, akého sme schopní. Vedcov červenanie do dnešného dňa zaujíma a existuje niekoľko teórií o tom, prečo vlastne vzniklo.
Najpopulárnejšia hovorí, že červenanie sa vyvinulo v rámci našich sociálnych vzťahov v skupine, ako neklamný znak ľútosti. Tým, že sa červenáme ostatným signalizujeme, že sme si vedomí nášho „spoločenského prečinu“ a tento náš fyzický prejav slúži ako neverbálne ospravedlnenie za naše činy. Podľa tejto teórie je teda červenanie založené čisto na sociálnych väzbách a máme tendenciu mu veriť omnoho viac, než slovnému ospravedlneniu. Toto tvrdenie môžete otestovať aj sami na sebe. Určite ste už zažili situáciu, kedy sa vám niekto ospravedlnil slovne. Porovnajte to s dojmom, aký na vás robí človek, ktorý sa k tomu naviac červená. Ktorému uveríte skôr, že ho to naozaj mrzí? Štúdie ukazujú, že práve tomu človeku, ktorý sa červená.
Čítajte: Prečo psy nakláňajú hlavu na stranu
Kedy ste sa naposledy červenali vy? Považujete tento náš reflex za otravnú zbytočnosť?
Taliansko: Geologička rozlúštila záhadu pozadia na portréte Mony Lisy
Mona Lisa, legendárne dielo Leonarda da Vinci, vzbudzuje pozornosť aj viac než 500 rokov po svojom vzniku.
Superpočítač varuje pred trojitým úderom: Toto sa stane s ľudstvom
Vedci pomocou superpočítača predpovedali vývoj života na planéte Zem.
Pacientom trpiacim Alzheimerom a záchvatmi môže pomôcť rapamycín
Postup Alzheimerovej choroby u pacientov trpiacich Alzheimerovou chorobou a záchvatmi môže pomôcť spomaliť rapamycín, liek pôvodne určený na potlačenie imunity u pacientov po transplantácii orgánov.
Vedci testovali krv pacientov, ktorí prekonali covid. Toto sa zistilo mesiace po ochorení
Ochorenie Covid-19 so sebou neraz prináša aj dlhodobé následky. Čo sa však deje s krvou pacientov niekoľko mesiacov po vyliečení?
NASA varuje pred plánmi Číny: Toto chce čínska vláda urobiť na Mesiaci
NASA varuje, čo sa stane s Mesiacom, keď na ňom pristanú čínski astronauti.
