Výskum: Slovenky sa rizika neboja

Jednu z najvýznamnejších štúdií zameraných na správanie Slovákov pri ekonomických rozhodnutiach u nás v roku 1998 uskutočnil nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu za rok 2012 Alvin Roth. Spolu so svojím kolegom Robertom Slonimom vtedy zistili, že Slováci sa pri ekonomických rozhodnutiach správajú odlišne, ako by sa na základe existujúcich teórií očakávalo. Vo svojom experimente ultimátnych hier napríklad poukázali na zvýšenú vnímavosť Slovákov na spravodlivosť pri rozdeľovaní peňazí.

Práve spomínaný výskum inšpiroval tím výskumníkov z Ekonomickej univerzity v Bratislave, aby sa na slovenské špecifiká pozreli znova. Motiváciou im bola aj prítomnosť profesora behaviorálnej ekonómie Nikosa Georgantzisa z britskej University of Reading, ktorý počas zimného semestra 2014/2015 pôsobil na univerzite ako hosťujúci profesor v rámci rovnomenného programu Nadácie VÚB. Profesor Georgantzis patrí v oblasti skúmania ľudského správania pri ekonomickom rozhodovaní k svetovej špičke.

"Pätnásť rokov po uskutočnení štúdie Slonima a Rotha vieme stále málo o tom, ako robia Slováci svoje ekonomické rozhodnutia. A tak sme sa namiesto prijatia nebezpečnej a nerealistickej myšlienky, že všetci ľudia by mali byť viac-menej rovnakí, rozhodli skúmať jedinečné zvláštnosti Slovákov," vysvetľuje profesor Nikos Georgantzis a pokračuje: "Zamerali sme sa pritom na otázku, do akej miery sú Slováci ochotní pri ekonomických rozhodnutiach ísť do rizika a akú rolu v tom zohráva pohlavie."

Podľa existujúcich štúdií z celého sveta sú muži pri rozhodovaní ochotní podstupovať vyššie riziko ako ženy, avšak najnovšia slovenská štúdia ukázala niečo iné. Výskum na vzorke 198 študentov a študentiek ekonómie potvrdil, že sa pri rozhodovaní správajú rovnako a nežnejšie pohlavie sa rizika nebojí o nič viac ako muži. "Je to úplne iná situácia ako napríklad v Španielsku. Neprítomnosť tzv. rodových rozdielov by mohla byť dôsledkom toho, že na Slovensku sú ženy a muži pri rozhodovaní dlhodobo považovaní za rovnoprávnych," hovorí N. Georgantzis.

Tieto zistenia môžu mať v budúcnosti význam aj pre firmy a finančné inštitúcie. "Výsledky štúdie sú zaujímavé a bolo by vhodné rozšíriť ju aj na všeobecnejšiu vzorku populácie. Z našej skúsenosti môžem povedať, že tak ako existuje rozdiel v investičnom správaní mladšej a staršej generácie, existujú aj rozdiely medzi mužmi a ženami. Zatiaľ sa nám potvrdzuje, že ženy sú spravidla hĺbavejšie a nehrnú sa do rizika. Platí to najmä v prípade bankových sporiacich produktov, o výbere ktorých v rodine spravidla rozhoduje žena, matka. Muži zvyknú mať pri investovaní viac sebadôvery, čo sa prejavuje v ich aktívnejšom prístupe k obchodovaniu na finančných trhoch, ktoré so sebou nesie viac rizika," zhodnotil výsledky výskumu Zdenko Štefanides, hlavný analytik VÚB banky.

Výsledky ekonomických experimentov sa v zahraničí bežne využívajú pri zavádzaní rôznych makroekonomických opatrení, ako sú zmeny v daňovom či dôchodkovom systéme. Náklady na ekonomické experimenty sú pritom často rádovo nižšie ako náklady na vypracovanie teoretických analýz.

Poznámka:
Názov výskumného projektu: "Metódy určovania rizikových postojov: Ide vždy o ten istý príbeh?”
Autori: Martin Alexy, Nikolaos Georgantzis, Marek Káčer a Jana Péliová