Vajcovody vypestované v laboratóriu
Nemeckým vedcom sa podaril prelomový objav. Tieto nové poznatky by mohli pomôcť odhaliť príčinu vzniku rakoviny.
Výskumní pracovníci v Nemecku boli schopní prvýkrát v histórii vypestovať v laboratóriu najvnútornejšiu vrstvu buniek vajcovodu. Nebudú ich však transplantovať ženám. Namiesto toho majú tieto bunky pomôcť vedcom prehĺbiť ich vedomosti o tom, ako choroby a infekcie vznikajú a následne sa rozširujú do iných častí ženského pohlavného ústrojenstva.
Vajcovody sú len asi 10 až 15 cm dlhé a spájajú vaječníky s maternicou. Bohužiaľ, sú náchylné na chronické bakteriálne infekcie, čo môže viesť k neplodnosti. Predpokladá sa, že infekcie môžu potenciálne vyvolať mutáciu buniek vo výstelke. Tieto transformované bunky potom môžu cestovať až a do vaječníkov, čo vedie v niektorých prípadoch k rozvoju rakoviny vaječníkov.
Ale vajcovody je samozrejme ťažké skúmať u živého človeka, čo znamená, že včasné odhalenie predrakovinových buniek a infekcií je veľmi zradné. Akýkoľvek výskum podmienok, ktoré vedú k vzniku týchto infekcií a rakoviny, má teda vysokú hodnotu. Zvyčajne je ťažké reprodukovať tieto podmienky v laboratóriu, čo ďalej bráni štúdiu infekcií a rakoviny.
Výskumníkom tejto novej štúdie sa však podarilo získať kmeňové bunky z epitelu, teda tie, ktoré sa nachádzajú v hornej vrstve zo vzoriek poskytnutných darcami a vypestovať ich. Zistili, že bunky sa prirodzene rozvíjajú do organoidov, dutých guličiek tvorených z tisícov buniek poskytujúcich správne podmienky pre rast buniek vajcovodov.
"[Vznik organoidov] nastal bez akéhokoľvek dodatočného príkazu," vysvetľuje Dr. Mirjana Kessler hlavná autorka štúdie uverejnenej v Nature Communications. "Celý plán vajcovodu teda musí byť uložený v epitelových bunkách." Výskumníci sa zaujímajú o vnútorné vrstvy vajcovodu, pretože chcú mať možnosť pochopiť, prečo sú náchylné k infekcii, a ako to potenciálne môže viesť k rakovine vaječníkov.
Nielenže výskumní pracovníci boli schopní vypestovať vnútornú vrstvu vajcovodov, ale tiež už objavili dráhy, ktoré dovoľujú bunkám neustále sa obnovovať. "To je obrovská výhoda," hovorí Dr. Kesslerová. "Predtým dostupné modely mohli udržať epitelové bunky vajcovodu nažive len niekoľko dní. Schopnosť udržiavať tkanivovo špecifické kmeňové bunky nažive, takže sa nemusia neustále dopĺňať bunky, znamená, že tieto organoidy môžu slúžiť ako výskumné objekty oveľa dlhšie."
Tento nový postup a zistenie, že je možné bunky zachovať po dlhú dobu, snáď pomôže vysvetliť, ako sa bakteriálne infekcie a rakovina vyvíjajú a šíria z vajcovodov.
Superpočítač varuje pred trojitým úderom: Toto sa stane s ľudstvom
Vedci pomocou superpočítača predpovedali vývoj života na planéte Zem.
Pacientom trpiacim Alzheimerom a záchvatmi môže pomôcť rapamycín
Postup Alzheimerovej choroby u pacientov trpiacich Alzheimerovou chorobou a záchvatmi môže pomôcť spomaliť rapamycín, liek pôvodne určený na potlačenie imunity u pacientov po transplantácii orgánov.
Vedci testovali krv pacientov, ktorí prekonali covid. Toto sa zistilo mesiace po ochorení
Ochorenie Covid-19 so sebou neraz prináša aj dlhodobé následky. Čo sa však deje s krvou pacientov niekoľko mesiacov po vyliečení?
NASA varuje pred plánmi Číny: Toto chce čínska vláda urobiť na Mesiaci
NASA varuje, čo sa stane s Mesiacom, keď na ňom pristanú čínski astronauti.
Ostrovné štrkáče sú menšie, ale ostrejšie ako pevninské, tvrdia vedci
Štrkáče na kalifornskom ostrove Santa Catalina sú menšie, ale ostrejšie ako príslušníci rovnakého druhu obývajúce pevninu.