Chemické sprchovanie kuraciny – povolí EÚ jeho zavedenie?

Baktérie, ktoré vyvolali túto diskusiu sa nazývajú kampylobaktery. V rámci EÚ sa nimi nakazí okolo 200 000 ľudí ročne. Kampylobaktery sa do nášho organizmu v drvivej väčšine dostanú práve konzumovaním kuracieho mäsa. V minulosti ale existovali aj prípady prenosu z hovädzieho a bravčového mäsa.

Tieto baktérie spôsobujú infekčnú chorobu krampylobakteriózu. Prejavuje sa hnačkami, kŕčmi a bolesťami v bruchu, horúčkou, zvracaním.

EÚ chce proti šíreniu kampylobakterov zakročiť hygienickým limitom pri výskyte tejto baktérie. Každá členská krajina by potom jeho dodržiavanie musela dôsledne kontrolovať. To je chvályhodný nápad, no jeho súčasťou má byť aj ďalšie kontroverzné opatrenie. Konkrétne ide o výplach bitúnkov a jatiek kyselinou peroctovou. Toto opatrenie požadujú USA, ktoré ju pri spracovaní mäsa používajú pravidelne. Chemicky ošetrené mäso z USA sa ale na pulty predajní v Európe práve kvôli kyseline peroctovej nedostane.

Čítajte: Sedem varovných signálov, že nemáte dostatok bielkovín

• Kyselina peroctová sa bežne používa ako silný čistiaci prostriedok v zdravotníctve, v niektorých prípadoch v kúpeľniach, ale aj v potravinárstve, kozmetike a farmaceutike. Vyznačuje sa prenikavým octovým zápachom.

Tento návrh nie je novinkou, podobné opatrenia navrhli USA už v roku 2008. Vtedy ale neprešli, pretože proti návrhu sa postavili ministri poľnohospodárstva jednotlivých krajín EÚ. Tí poukázali na závažnú škodlivosť kyseliny peroctovej – okrem toho, že značne podporuje tvorbu chlórových zlúčenín (tie môžu pôsobiť rakovinotvorne), má aj dopad na rastúcu odolnosť voči antibiotikám.

V súčasnosti tento návrh ostro kritizuje Európska spotrebiteľská organizácia (BEUC). Súhlasí so zavedením hygienického limitu, no chemické sprchovanie mäsa podľa nej problém nevyrieši. Práve naopak, môže viesť k zanedbávaniu iných noriem a bezpečnostných opatrení.

Podľa generálnej riaditeľky BEUC Monique Goyens je „krampylobakter reálnou hrozbou pre zdravie občanov EÚ a my sa musíme postarať o to, aby konzumácia mäsa bola bezpečná.“

To sa ale chemickou sprchou podľa Goyens nedá tak celkom dosiahnuť: „Je naivné si myslieť, že použitie kyseliny peroctovej v jatkách je riešenie.“ Okolo 50 – 80% prípadov krampylobakteriózy sa totiž vzťahuje k živým kurčatám, ktoré sú nosičmi baktérie a na ľudí sa prenesie prostredníctvom vzduchu, vody alebo priamym kontaktom. „Hydinové mäso je len špičkou ľadovca a preto by sa tento problém mal riešiť už počas chovu, priamo u chovateľov,“ dopĺňa Goyens.

Čítajte: Tieto potraviny škodia nášmu mozgu

• Zákaz používať kyselinu peroctovú a aj iné antimikrobiálne látky na ošetrovanie mäsa platí v EÚ od roku 1997. Dúfajme, že na želanie USA Európa od svojich zásad v roku 2016 neustúpi.

S ktorou alternatívou riešenia súhlasíte vy? Prekážala by vám konzumácia mäsa po „chemickej sprche“?