Aký dopad má zdravé stravovanie na našu planétu?

V starších štúdiách nájdete veľa zmienok o tom, aký je chov a spracovanie mäsa za posledné storočie neefektívne. Samotný chov vyžaduje veľké množstvo zdrojov a následné spracovanie mäsa vytvára pomerne veľa skleníkových plynov, ktoré majú negatívny dopad na planétu. Štúdia UN z roku 2010 hovorí, že živočíšna produkcia v globálnom množstve spotrebuje až 70% sladkej vody, 38% pôdy a má 19% podiel v emisiách, ktoré my ako ľudstvo celkovo vyprodukujeme (napríklad používaním áut či produkovaním iných výrobkov, atď). Riešením vtedy bolo naštartovanie pestovania a produkcie ovocia a zeleniny a tiež preorientovanie ľudí na zdravšiu (pre nás aj pre planétu) aleternatívu.

Čítajte: Mäso a rakovina - fakty, ktoré boli zamlčané

Čo sa teda stalo, že vedci zmenili rétoriku?

Vedci z Carnegie Mellon University tvrdia, že stravovanie založené na prevahe ovocia a zeleniny ubližuje planéte omnoho viac. Ako je to možné? Táto skupina sa zamerala na výskum z iného pohľadu. Podľa nich ovocný a zeleninový jedálniček produkuje viac „emisií na kalóriu“. Čo to v praxi znamená?

Je jasné, že na chov a spracovanie mäsa napríklad zo sliepky ide omnoho viac zdrojov (finančných, ľudských, energetických, enviromentálnych), než na vypestovanie pár hlávok šalátu. Lenže podľa CMU je pes zakopaný práve v kalóriách.

Určité množstvo šalátu totiž nezasýti toľko ľudí a na takú dobu, ako rovnaké množstvo spracovaného mäsa. Teda na zasýtenie ľudstva z takéhoto jedálnička potrebujeme vypestovať omnoho väčšie množstvo ovocia a zeleniny. A tým pádom sa aj značne zvyšujú rôzne náklady a produkcia skleníkových plynov. Podľa pozorovaní Paula Fischbecka, ktorý bol súčasťou výskumného tímu, sú tieto rozdiely v emisiách tak výrazné, až je „šalát pre Zem trikrát horší, než slanina.“ Podľa Fishbecka sa to týka najmä pestovania a zberu baklažánu, zeleru a uhorky.

Čítajte: Takto odstránite pesticídy z ovocia a zeleniny

Ani úplne odstránenie produkcie ovocia a zeleniny (a jeho nahradenie väčšou produkciou mäsa) by veci nepomohlo. Ak odhliadneme od dopadu na naše zdravie, celkový podiel emisií by to z 19% zvýšilo na 25%, spotrebu vody by to navýšilo o 10% a celkovú spotrebu energií o 38%.

Samozrejme, zeleniny a ovocia sa nemusíme, dokonca nesmieme vzdávať. Táto štúdia nie je univerzálna. Bola totiž vypracovaná na základe údajov o výžive, pestovaní, chove, spracúvaní a infraštruktúre v USA. Pre každú krajinu by teda platilo niečo iné. Podľa vedcov by podobná štúdia v Európe dosiahla úplne iné výsledky, pretože v rámci jej krajín sa viac dbá na lokálnu produkciu.

Na záver ešte jeden fakt, ktorý by si k srdcu mali vziať milovníci mäsa i ovocia a zeleniny. Ročne sa znehodnotí 30 – 40% jedla, ktoré celkovo vyprodukujeme (tu patrí mäso i zelenina). Keby sme dokázali zmierniť tieto čísla, malo by to jednoznačne pozitívny dopad na ekosystém planéty a tým by mohli skončiť štúdie o tom, či je pestovanie ovocia a zeleniny pre Zem horšie, než chov a spracovanie mäsa.

Chcete našej planéte trochu pomôcť? Dbajte teda na to, aby ste aspoň vo vlastnej domácnosti plytvali jedlom a inými zdrojmi čo najmenej. Zdieľajte toto posolstvo aj vašim známym a možno sa ľuďom podarí plytvanie jedla aspoň trochu obmedziť.