Prečo rozprávame zo spánku?

Veľa matiek sa obáva o zdravie svojho dieťatka keď začujú, ako hovorí zo sna. Nejde však o nijakú duševnú či fyzickú poruchu – až 50% detí rozpráva zo sna. Do dospelosti sa to ale u väčšiny ľudí stratí, rovnako ako iné typy parasomnie, teda námesačnosť či škrípanie zubami.

Čítajte: Čo vieme o zívaní?

U dospelých sa ale chronické rozprávanie zo sna, teda somnilokvia, považuje za súčasť porúch spánku. Najčastejšie ho spôsobuje dlhodobý stres alebo iné psychické faktory. Zo spánku pravidelne hovorí približne 5% dospelých ľudí.

Čo sa deje v našom mozgu?

Hovoriť zo sna môžeme počas ktorejkoľvek časti spánkového cyklu. To znamená REM fázy (kedy sa nám sníva) aj non-REM fáz.

Ak sa to stane počas REM fázy, nastáva motorický prielom v spánku. Naše hlasivky a ústa, ktoré sú zvyčajne počas spánku neaktívne, sa na chvíľu aktivujú. Slová, ktoré vtedy vyslovujeme nahlas, práve hovorí iná postava v našom sne.

Čítajte: Prečo sa nám sníva?

Rovnako k tomu ale môže dôjsť aj počas non-REM fáz, kedy sa nám nesníva. Niektoré prvky nášho vedomia jednoducho na chvíľu vstupujú do procesu spánku a aktivujú naše hlasivky a ústa. Síce dosť na to, aby sme hovorili, ale nie dosť na to, aby nám bolo rozumieť. Presná príčina, prečo sa to u niektorých ľudí deje, ale nie je objasnená.

Čo hovoríme zo sna a treba to brať vážne?

Keď nám niekto povie, že sme hovorili zo sna, zvyčajne zbystríme pozornosť a sme zvedaví, čo to bolo. Sklameme vás – zvyčajne to nebýva nič zaujímavé. Somnilokvia u väčšiny ľudí netrvá tak dlho, aby stihli povedať viac než slovo alebo dve. Existujú ale aj prípady, kedy ľudia zo spánku hovoria dlhé a zrozumiteľné veci.

Ak teda počujete, že vaša polovička sa k niečomu počas spánku priznáva, neberte to vážne. Podľa National Sleep Foundation veda a aj právo nepovažujú tieto slová za výplod vedomej a racionálnej mysle . Tým pádom neposlúžia ani ako dôkaz v súdnej sieni.