Čo vieme o zívaní?

Chladíme mozog

Populárna teória, že zívaním doplňujeme kyslík v mozgu, neplatí. Po mnohých pokusoch sa to najjasnejšie ukázalo na výskume ľudí, ktorí nemali potrebu zívať počas cvičenia, hoci vtedy telo potrebuje kyslík najviac.

Vyzerá to ale tak, že zívaním dokážeme ochladiť náš mozog. Keď zažívame stres, pocity úzkosti alebo únavy, teplota nášho mozgu sa trochu zvýši. Zívaním do tela dostaneme studený vzduch, ktorý ochladí krv putujúcu do mozgu. Túto teóriu podporuje aj fakt, že v lete zívame viac, než v zime.

Empatické zívanie

Poznáte ten pocit - vidíte niekoho zívať a automaticky sa chce zívať aj vám. Vedci predpokladajú, že to má niečo spoločné s našimi podvedomými pocitmi empatie a spoločenskými väzbami. „Empaticky“ zívať začíname už od štyroch rokov. Ľudia s autizmom ale nereagujú ani na polovicu zívnutí iných osôb. Tým sa vedcom nepriamo potvrdzujú hypotézy o empatii, keďže u autistov táto schopnosť chýba.

Zvieratá ním chránia stádo

Tak, ako u ľudí, aj u zvierat zvýšená teplota mozgu spomaľuje reflexy a ostražitosť. Keď teda vodca stáda zívne a to sa prenesie na všetky ostatné zvieratá, zvýši sa ostražitosť a aj bezpečnosť celej skupiny. Zvieratá teda zívanie môžu používať ako určitú formu komunikácie.

Zívaniu sa venuje skutočne veľké množstvo výskumov a teórií. Ani jedna z nich ale nie je definitívna a jednoznačná, hoci zívať dokážu už embryá v maternici. S ktorou teóriou súhlasíte vy?