Hormón športu – irisín skutočne existuje

Skeptický začiatok výskumu

Prvýkrát sa o irisíne začalo hovoriť v roku 2012, keď skupina vedcov tento hormón objavila vo svaloch myší. Jeho hladina sa zvyšovala, keď myši vykonávali cielený pohyb. Podľa týchto výskumov mal irisín vplyv na reguláciu cukru v krvi a zrýchlenie metabolizmu, čo viedlo k celkovému úbytku hmotnosti. Jeho prítomnosť u ľudí sa vtedy ale nepotvrdila, pretože spôsob, akým ho objavili u hlodavcov sa nedal použiť na ľudí.

Je aj v ľudskom tele

V súčasnom výskume sa ale na jeho identifikáciu použila iná metóda – kvantitatívna spektrometria (quantitative mass spectrometry ). Takto sa podarilo irisín v bunke identifikovať a izolovať. Na základe tejto metódy potom mohli prebiehať reálne pozorovania a merania tohto hormónu na ľuďoch. Počas 12 týždňov sa skutočne preukázalo, že irisín sa nachádza v tele každého človeka. U ľudí, ktorí nevyvíjajú namáhavejšiu fyzickú aktivitu je hladina zhruba v množstve 3,6 nanogramov na mililiter. U ľudí, ktorí aktívne športovali, sa toto množstvo ale zvýšilo na 4,3 nanogramov na mililiter.

Hoci irisín sa v našom organizme nachádza v pomerne malých množstvách, vedci ho porovnávajú s hormónmi leptín a inzulín.

Čo dokáže hormón športu?

Predpokladá sa, že irisín funguje ako prirodzený spaľovač tukov. Konkrétne na tukové bunky pôsobí tak, že ich istým spôsobom premieňa na teplo. Momentálne začínajú nové testy, aby toto tvrdenie presnejšie potvrdili.

Čítajte: Kolíše vám hladina hormónov? Tieto tipy vám pomôžu dostať ich späť do rovnováhy

Zázrak v tabletke?

Irisín v našom tele koluje aj bez fyzickej aktivity (v množstve 3,6 nanogramov na mililiter), jeho zvýšená tvorba sa aktivuje športom. V tomto smere sa už začali špekulácie a ďalšie testy zamerané na to, aby sa vyvinul liek, ktorý bude obsahovať alebo stimulovať zvýšenú produkciu irisínu v našom tele.

Čítajte: Obezita: Môže za ňu vždy prejedanie?

Vedci si od ďalšieho výskumu sľubujú prelom v liečbe obezity.