Na Marse boli v minulosti podmienky vhodné pre život

Sonda pomocou prístrojov SAM a CheMin analyzovala vzorku skaly, ktorú navŕtala minulý mesiac v oblasti Yellowknife Bay, iba niekoľko sto metrov od miesta, kde vlani v septembri objavila dôkazy o niekdajšom potoku. Vedci v týchto vzorkách objavili síru, dusík, vodík, kyslík, fosfor a uhlík, čo sú všetko základné prvky potrebné pre život. Približne dvadsať percent zloženia týchto vzoriek tvoria ílové materiály, ktoré vznikli reakciou relatívne sladkej vody s vyvretými minerálmi ako napríklad olivín.

Ten vo vzorkách taktiež objavili. Na základe týchto zistení si odborníci myslia, že skúmaná oblasť bola v minulosti riečnym alebo jazerným dnom, ktoré poskytovalo vhodné podmienky pre život mikroorganizmov.

"Základná otázka tejto misie znie, či na Marse boli niekedy podmienky vhodné pre život. Na základe toho, čo sme teraz zistili, je odpoveď áno," uviedol Michael Meyer, šéf programu NASA pre výskum Marsu.

Sonda Curiosity má veľkosť osobného automobilu, šesť kolies a je vybavená napríklad robotickým ramenom, niekoľkými spektrometrami, vŕtačkou, dvoma videokamerami či laserom a ďalšími nástrojmi na analýzu vzoriek. Do vesmíru ju vyniesla raketa Atlas 5, ktorá vyštartovala 26. novembra 2011 z floridského Mysu Canaveral. Na Marse pristála 6. augusta v kráteri Gale, ktorý si vedci vybrali ako miesto pristátia pre jeho početné vrstvy sedimentov a pre vrch Sharp vysoký takmer päť kilometrov.

Sonda pristávala automaticky, nakoľko celý manéver trval iba sedem minút, avšak prenos informácií z Marsu na Zem trvá štrnásť minút. V prípade akýchkoľvek komplikácií tak odborníci z NASA nemohli zasiahnuť. Informácie pochádzajú z webstránky www.nasa.gov.