Prezidentka podpísala zákon o štátnom rozpočte, zvažuje však i podnet na ÚS
- 16:48 29.12.2023
- Bratislava

Finančný plán štátu sa v roku 2024 môže odvíjať od návrhu, ktorý schválila Národná rada (NR) SR.
Prezidentka SR Zuzana Čaputová v piatok podpísala zákon o štátnom rozpočte. Hlava štátu však zároveň oznámila, že zvažuje podanie na Ústavný súd (ÚS) SR z hmotnoprávnych aj procesných dôvodov, týkajúcich sa zákona.
Čaputová vychádza aj zo stanoviska Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, poukazujúcej na neistotu v prípade súladu schváleného rozpočtu s ústavnými pravidlami rozpočtovej zodpovednosti. „Otázka, či proces prijímania štátneho rozpočtu môže byť hocijaký alebo musí spĺňať určité legislatívne parametre, ale najmä otázka, či rozpočtová zodpovednosť v ústave má byť rešpektovaná a reálne vynútiteľná voči vláde a parlamentu pri tvorbe rozpočtu, sú podľa prezidentky otázky, ktoré svojím významom ďaleko presahujú štátny rozpočet na jeden konkrétny rok a je dôležité poznať na ne odpovede bez ohľadu na súčasný politický kontext,“ uviedol prezidentkin hovorca Martin Strižinec.
Prezidentka v argumentácii poukázala na to, že „už dlho žijeme v ére, keď sa verejné zdroje v obrovských objemoch míňajú aj na nesystémové plošné opatrenia, keď je konsolidačné úsilie považované za nutné zlo a dlhodobá udržateľnosť financií sa kontinuálne zhoršuje“.
Poslanci NR SR schválili 21. decembra vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2024. Za návrh hlasovalo všetkých prítomných 79 poslancov. V budúcom roku by mal deficit verejných financií klesnúť na 5,97 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) alebo 7,84 miliardy eur. Schodok sa tak má znížiť o viac ako 0,5 percentuálneho bodu (p. b.) z očakávanej úrovne 6,52 percenta HDP v tomto roku.
Celkové príjmy verejnej správy by v budúcom roku mali dosiahnuť 53,48 miliardy eur a výdavky 61,32 miliardy eur. V prípade samotného štátneho rozpočtu má byť schodok na úrovni 7,62 miliardy eur, pri príjmoch štátu 22,70 miliardy eur a výdavkoch 30,32 miliardy eur.
Ministerstvo financií (MF) SR zároveň predpokladá, že od roku 2025 budú európske fiškálne pravidlá pravdepodobne vyžadovať ďalšie znižovanie deficitu o 1 percento HDP ročne. „V budúcom roku Slovensko zrejme vstúpi do procedúry nadmerného deficitu, čo povedie k sprísneniu dohľadu z európskej úrovne. Preto na rok 2025 je žiaduce stanoviť cieľ schodku verejnej správy na 5 percent HDP, respektíve 4 percentá HDP v roku 2026,“ vyčíslil rezort financií.

Trump pripúšťa, že USA by sa mohli dostať do recesie
Americký prezident Donald Trump pripúšťa, že USA by sa mohli v krátkom čase dostať do recesie, je však presvedčený, že z dlhodobého hľadiska bude najväčšia svetová ekonomika prosperovať.

Tomáš: Nebudeme trestať dôchodcov, ktorí mali vyšší príjem
Podľa opozície si Slovensko nemôže dovoliť dávať 13. dôchodok aj seniorom, ktorí majú dôchodok vyšší, ako je súčasná priemerná mzda.

Pri trinástych dôchodkoch sa nemôžeme baviť o adresnosti, tvrdí Šutaj Eštok
Trinásty dôchodok nepotrebuje podľa predsedu koaličnej strany Hlas-SD a ministra vnútra SR Matúša Šutaja Eštoka možno jedno percento seniorov.

Erik Tomáš: Konsolidačný balíček pomohol k udržateľnosti verejných financií
Podľa ministra práce vláda reaguje na stav, v akom prebrala verejné financie po Igorovi Matovičovi.

Kamenický avizuje ďalšie dane, dotknú sa aj nehnuteľností
Minister financií Ladislav Kamenický vyzval na jednotu koaličných partnerov, najmä v súvislosti s prijímaním štátneho rozpočtu.