Štvrtina Slovákov je spokojná s financiami, polovica nemá dostatočnú rezervu

Zároveň by podľa dát Eurostatu 27 % Slovákov malo problém ustáť neočakávane výdavky. Vyplýva to z Indexu finančného zdravia, zostaveného Slovenskou sporiteľňou.

Slovensko sa v tomto indexe v rámci 27 krajín Európskej únie (EÚ) umiestnilo na 23. mieste. Ukazovateľ zohľadňuje osem parametrov, ktoré popisujú vytváranie finančnej rezervy, sporenie, zadlženie, dostupnosť bývania či sociálnu situáciu v spoločnosti.

V miere úspor, ktoré dokážu Slováci tvoriť zo svojich disponibilných príjmov, patria do poslednej tretiny v rámci EÚ. Do hodnotenia vstupovali zatiaľ posledné kompletné údaje za celú EÚ z roku 2021, kedy sa sporilo nadpriemerne najmä kvôli pandémii. „V roku 2022 bola miera úspor slovenských domácností o už takmer polovicu nižšia, pričom v roku 2023 klesla až na historické minimá,“ priblížil analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš.

Upozornil, že najhorším prejavom ťažkého poškodenia finančného zdravia je chudoba alebo sociálne vylúčenie. Podľa prieskumu EU-SILC bolo v roku 2022 na Slovensku takmer 890.000 ľudí, ktorí boli takto ohrození, čo predstavuje 16,5 % obyvateľov z celkovej populácie. „Z pohľadu EÚ-27 patríme v tomto ukazovateli k tým najúspešnejším štátom, hoci je pravdou, že chudoba na Slovensku môže vyzerať inak, ako chudoba v Belgicku. Tento ukazovateľ je na Slovensku v horizonte rokov 2015 - 2022 relatívne stabilný,“ vyčíslil Kočiš.

Z augustového prieskumu Slovenskej sporiteľne vyplýva, že zlepšenie svojej finančnej situácie na horizonte dvoch až troch rokov pociťuje v SR 23 % respondentov. Ide o mierny nárast v porovnaní s rokom 2022. Na druhej strane, viac ako tretina Slovákov (35 %) vníma svoju finančnú situáciu v rovnakom časovom horizonte ako zhoršujúcu sa. Najnepriaznivejší vývoj finančnej situácie je vo vekovej kategórií nad 60 rokov, najlepší v kategórií 15 až 34 rokov. Slovenské domácnosti majú tiež vysoký pomer dlhu voči bankovým vkladom (112 %) a v investíciách iba menšiu časť svojho celkového finančného majetku.

„Budovanie finančnej rezervy je dôležité. Ideálne aspoň v objeme troch mesačných príjmov. Pravidelné sporenie a investovanie je potrebné. Sporenie a investície je dôležité prehodnocovať a raz za čas zvyšovať aspoň o výšku inflácie. Ak sa dá, voľné peniaze je dobré držať vo výnosnejších investičných alebo dlhších terminovaných produktoch,“ vysvetlil analytik možnosti zlepšenia finančného zdravia.

Cieľavedomá má byť podľa neho aj príprava na dôchodok, pričom základom sú 2. a 3. pilier v kombinácií s pravidelným investovaním. „Predpokladom na dobré finančné zdravie je vyšší príjem. Vzdelanie a zvyšovanie kvalifikácie sú preto nikdy nekončiaci proces. Míňanie do výšky príjmov je zodpovedné a pri úveroch je aktívny záujem o možnosti konsolidácie starších dlhov viac ako žiadúci,“ dodal Kočiš.