Vojna na Ukrajine tvrdo zasiahla ekonomiku aj ľudí na celom svete

Vyvolala totiž krízu životných nákladov, keďže ceny energií, potravín aj ďalších položiek, napríklad hnojív, prudko vzrástli. Vysoká miera inflácia tak okresáva kúpnu silu domácnosti. TASR o tom informuje na základe správy AP.

Globálna ekonomika aj takmer rok od 24. februára 2022, keď ruské armáda vtrhla na Ukrajinu, stále znáša následky v podobe vysokých cien energií aj nadmernej inflácie.

Hoci je to slabá útecha, faktom je, že mohlo to byť ešte horšie. Vyspelým ekonomikám sa zatiaľ darí vyhnúť sa najhoršiemu scenáru, bolestivej a dlhej recesii. Ale v rozvíjajúcich sa ekonomikách je bolesť ľudí intenzívnejšia a mnohé potraviny, ako mäso či vajcia, sa stali luxusom.

V USA, Európe a iných bohatých ekonomikách vládne balíky pomáhajú čiastočne zmierňovať dôsledky vojny. V Španielsku vláda vyčlenila tiež 300 miliónov eur na pomoc farmárom pri získavaní hnojív, ktoré prudko zdraželi od začiatku vojny na Ukrajine.

Teplejšia zima ako zvyčajne pritom pomohla znížiť ceny zemného plynu a obmedziť škody spôsobené energetickou krízou po tom, čo Rusko z veľkej časti prerušilo dodávky plynu do Európy. Napriek poklesu sú ceny zemného plynu v Európe stále trojnásobné v porovnaní s tým, aké boli, než Rusko začalo zhromažďovať jednotky na ukrajinskej hranici.

Sven Paar, ktorý prevádzkuje komerčnú práčovňu vo Walldürne na juhozápade Nemecka, čelí tento rok účtu za plyn vo výške približne 165.000 eur oproti 30.000 eur minulý rok. Neostalo mu nič iné, len preniesť toto zdraženie na plecia zákazníkov. Zatiaľ sa mu podarilo udržať si stálych klientov po tom, čo im ukázal účty za energie, ale zákaziek je menej. Reštaurácie majú menej hostí, a tak posielajú do práčovne menej špinavých obrusov. A niekoľko hotelov už vo februári zatvorilo svoje brány pre vysoké náklady na vykurovanie, čo znamená, že je menej hotelovej bielizne na vypratie, dodal.

Vysoké ceny potravín spôsobujú mimoriadne ťažkosti chudobným. Vojna narušila vývoz pšenice, jačmeňa a rastlinného oleja z Ukrajiny a Ruska, hlavných dodávateľov pre Afriku, Stredný východ a časti Ázie, kde teraz mnohí zápasia s potravinovou neistotou.

To všetko má za následok spomalenie globálnej ekonomiky. Medzinárodný menový fond síce zlepšil odhad jej rastu v tomto roku o 0,2 percentuálneho bodu na 2,9 %, ale oproti roku 2022 to však bude stále menej o 0,5 percentuálneho bodu. Európska ekonomika „stále čelí výraznému protivetru“ napriek poklesu cien energií.

Vojna „je ľudskou katastrofou“, povedal Adam Posen, prezident Petersonovho inštitútu pre medzinárodnú ekonomiku. „Jej vplyv na svetovú ekonomiku je však prechodný šok,“ dodal.