Tieto nápoje viac ako zdvojnásobujú riziko porážky do hodiny od vypitia

Cievna mozgová príhoda, alebo porážka, je závažný stav, pri ktorom dochádza k náhlemu prerušeniu prívodu krvi do časti mozgu. Riziko jej vzniku zvyšujú viaceré faktory životného štýlu, pričom hrozbou sú aj niektoré nápoje.

Výskum publikovaný v žurnáli Stroke: Journal of the American Heart Association ukazuje, že problematickou pri potenciálnom vzniku porážky je konzumácia alkoholu – či už ide o pivo, víno alebo tvrdý alkohol.

„Vplyv alkoholu na riziko ischemickej cievnej príhody záleží od toho, ako často a koľko alkoholu pijete,“ približuje lekár a autor štúdie Murray A. Mittleman, ktorý pôsobí aj ako pedagóg na Zdravotníckej fakulte Harvardovej univerzity v Bostone (Massachusetts).

Hoci sú negatívne následky konzumácie alkoholu na zdravie srdca a ciev dlho známe, o jeho okamžitých účinkoch sa doteraz len polemizovalo. Ischemická cievna mozgová príhoda je pritom typ porážky, pri ktorej dochádza k obmedzeniu prítoku krvi do mozgu vplyvom krvnej zrazeniny.

Vedci v rámci štúdie nazvanej Stroke Onset Study (Štúdia o vzniku porážky, SOS) vyspovedali 390 pacientov (209 mužov a 181 žien), tri dni po tom, ako prekonali ischemickú porážku. Z výskumu vynechali tých, ktorí následkom porážky neboli schopní rozprávať alebo sa necítili dosť dobre na to, aby sa zúčastnili.

Zo skúmanej vzorky sa štrnásti pacienti priznali k tomu, že najviac hodinu pred nástupom porážky pili alkohol. V porovnaní s ostatnými, ktorí ho nepili, bolo relatívne riziko porážky u týchto ľudí o 2,3-krát vyššie za prvú hodinu od konzumácie alkoholu. Počas druhej hodiny im stále hrozilo 1,6-krát vyššie riziko porážky.

Mieru rizika nijako neovplyvnil druh konzumovaného alkoholu ani ďalšie možné spúšťače porážky, ako je intenzívne cvičenie alebo pitie kofeínových nápojov. Riziko porážky pritom narastá už po vypití jedného pohára alkoholu, tvrdia vedci.

„Dôkazy o následkoch pitia alkoholu sú konzistentné – v krátkodobom aj dlhodobom horizonte vedie k zvýšenému riziku porážky,“ tvrdí Mittleman. „Pri príležitostnom až miernom pití alkoholu je to však komplikovanejšie. Pripúšťame, že mierne zvýšené riziko porážky pri miernom pití alkoholu prevyšujú jeho pozitívne dlhodobé účinky,“ dodáva lekár s tým, že mierna konzumácia môže pacientom dokonca zlepšiť zdravie krvného obehu.

Pitie alkoholu v prvých momentoch vyvoláva zvýšenie úrovne krvného tlaku a hustnutie krvi, čo zvyšuje riziko tvorby krvných zrazenín. Pri dlhodobom pití nižšieho množstva alkoholu však už možno hovoriť o prospešných zmenách v krvných tukoch a lepšej elasticite ciev, čo zas znižuje celkové riziko porážky.

„V tejto chvíli nemáme dostatok dôkazov na to, aby sme mohli vyhlásiť, že abstinenti by mali začať piť alkohol, alebo že ľudia, ktorí denne vypijú jeden alkoholický nápoj, by s tým mali prestať,“ dodáva Mittleman.