3 aktivity, ktoré spomaľujú nástup Alzheimerovej choroby o 5 rokov

Alzheimerova choroba je neurologické ochorenie, ktorú považujeme za najčastejšiu formu demencie. Podľa Slovenskej Alzheimerovej spoločnosti ňou trpí 50 až 60-tisíc Slovákov.

Medzi skoré príznaky ochorenia patrí zabúdanie a zmätenie, v neskorších štádiách sa pacienti stretávajú aj s ťažkosťami pri komunikácii a záchvatmi. Medicína zatiaľ nepozná liek ani prevenciu pred Alzheimerovou chorobou. Jej nástup sa však dá spomaliť, čo potvrdzuje aj výskum z Medicínskeho centra Rushovej univerzity v Chicagu.

V minulosti sa už viackrát špekulovalo o tom, že nástup Alzheimerovej choroby by mohla obmedziť vyššia úroveň kognitívnej aktivity. Rushova univerzita sa preto pokúsila identifikovať prípadnú spojitosť a zistiť jej dosah.

Vedci analyzovali zdravotný stav takmer 2000 dospelých v priemernom veku 79 rokov, pričom žiaden z nich na začiatku výskumu netrpel neurodegeneratívnym ochorením.

Na začiatku testovacieho obdobia účastníci odpovedali na sedem otázok v dotazníku, pomocou ktorých zhodnotili úrovne ich kognitívnej aktivity. Otázky sa týkali aj čítania, písania listov a hrania spoločenských hier. Vedci hodnotili aj mieru ich spoločenskosti.

Každý účastník súhlasil s každoročnou kontrolou zameranou na celkový zdravotný stav a neurologické zdravie. Účastníci súhlasili aj s pitvou mozgu po svojej smrti.

Sledovanie prebiehalo takmer 7 rokov. Na konci tohto obdobia lekári podnikli 695 pitiev mozgu. U 457 účastníkov došlo v priebehu štúdie k vzniku Alzheimerovej choroby. Väčšina z nich bola na začiatku štúdie staršia a menej vzdelaná.

Ľudia s najvyššou kognitívnou aktivitou sa prvýkrát stretli s Alzheimerovou chorobou priemerne vo veku 93,6 rokov, zatiaľ čo u ostatných sa toto ochorenie vyvinulo už vo veku 88,6 roka.

Na vznik Alzheimerovej choroby podľa vedcov len málo vplýva vzdelanie, pohlavie, spoločenskosť a genetická predispozícia. Naopak najvýraznejším faktorom je kognitívna úroveň vo vyššom veku, teda napríklad spomínané čítanie, písanie a hranie spoločenských hier.

Keďže pitvy dokázali, že kognitívna aktivita nijako nesúvisela s posmrtnými ukazovateľmi Alzheimerovej choroby, vedci dospeli k záveru, že aktivity, ktoré povzbudzujú túto činnosť, vedú k zmene štruktúry mozgu a jeho funkcie, čím spomaľujú nástup ochorenia.

„Dá sa povedať, že kognitívna aktivita počas života spomaľuje nástup príznakov, ale neodstraňuje rodiace sa ochorenie. Inak povedané, vďaka aktivite si zabezpečíte 'rezervu' na 'odolnosť' proti prítomnosti Alzheimerovej choroby,“ vysvetlil neurológ z Cambridgeskej univerzity vo Veľkej Británii James Rowe.

Podľa vedcov kognitívne aktívny životný štýl v staršom veku dokáže oddialiť nástup Alzheimerovej choroby o 5 rokov.