Sviatok Sedembolestnej Panny Márie je na Slovensku dňom pracovného pokoja

V liturgickom kalendári je sviatok Sedembolestnej Panny Márie zaznamenaný ako záväzná spomienka, len na Slovensku, ako v jedinej krajine na svete, je ustanovený za slávnosť.

To vyplýva z dávnej tradície uctievania Matky Božej, najmä Sedembolestnej Panny Márie, ku ktorej sa veriaci na Slovensku po stáročia utiekali najmä v ťažkých časoch. Tradičnou súčasťou tohto sviatku je aj národná púť v Šaštíne. V tomto roku je stanovená na 14. - 16. septembra.

Veriaci si v tento sviatok pripomínajú sedem bolestí Matky Božej, a to: Simeonovo proroctvo o osude jej syna v jeruzalemskom chráme na 40. deň po narodení Božieho syna; útek Márie a Jozefa s dieťaťom Ježišom do Egypta pred kráľom Herodesom; hľadanie 12-ročného Ježiša v chráme v Jeruzaleme; stretnutie Márie so synom na krížovej ceste. Piatou bolesťou bol pohľad Márie na pribíjanie a zomieranie Ježiša na kríži, šiestou prijatie mŕtveho Ježiša do matkinho náručia a siedmou uloženie Ježiša do hrobu.

Úctu k Sedembolestnej Panne Márii schválil v roku 1727 pápež Benedikt XIII. a ustanovil jej sviatok. Pápež Pius VII. na znak vďačnosti za šťastný návrat z Napoleonovho zajatia zvýšil v roku 1814 liturgický stupeň sviatku a jeho slávenie rozšíril na celú cirkev.

Začiatok putovania veriacich do Šaštína na západnom Slovensku siaha do roku 1564, keď Angela Bakičová, manželka grófa Imricha Cobora, dala zhotoviť sochu Sedembolestnej ako splnenie sľubu za záchranu manželstva. O pomoc prosila práve pri jej obraze.

Symbolom, prostredníctvom ktorého slovenskí veriaci vyjadrujú úctu Sedembolestnej Panne Márii, sa stala šaštínska pieta - socha sediacej Matky Božej s mŕtvym Kristom v náručí.

Úcta k Sedembolestnej Panne Márii nadobudla na Slovensku takú intenzitu, že pápež Pius XI. pri príležitosti 200. výročia ustanovenia sviatku Sedembolestnej za celocirkevný sviatok (v roku 1722) vydal úradný dokument o vyhlásení Sedembolestnej Panny Márie za patrónku Slovenska aj Slovákov žijúcich v zahraničí.

V roku 1964 pápež Pavol VI. vyhlásil slovenskú národnú svätyňu v Šaštíne za baziliku (basilica minor). Šaštínsky chrám sa tak stal prvou bazilikou na Slovensku.