Prečo nám náš vlastný hlas znie nepríjemne?

Zdá sa vám, že váš nahratý hlas znie z reproduktorov úplne inak, než ho počujete vy? Možno vám znie plechovo, prenikavo a veľmi nepríjemne. Prečo nám ale vlastný nahratý hlas znie takto?

Keď hovoríme, zvuk nášho hlasu sa do vnútorného ucha prenáša dvoma cestami. Hlasivky vibrujú a vytvárajú zvukové vlny, ktoré cestujú nielen vzduchom do našich uší, ale pomocou vibrácii sa dostávajú aj do lebky a kostí.

Čítajte: Prečo sme štekliví?

Ako tieto vibrácie prechádzajú našim telom, ich frekvencia sa znižuje. Tento nízkofrekvenčný hlas potom putuje cez našu pokožku, svaly a lebku, až do vnútorného ucha, kde sa vibrácie rozptýlia.

Čo to v praxi znamená?

Keď hovoríme a naživo sa počujeme, náš hlas nám znie vďaka vibráciám hlbšie.

Na druhú stranu, ak počujeme náš hlas prostredníctvom nejakého nahrávacieho zariadenia (rádia, mobilu, diktafónu), náš hlas stráca nízku frekvenciu a znie nám vyššie a zvyčajne horšie, než sme zvyknutí.

Čítajte: Prečo sa nám sníva?

Keď totiž počujeme náš nahratý zvuk, počujeme zvukové vlny, ktoré sa dostávajú do zvukovodu a bubienka. Odtiaľ sa cez kostičky začínajú šíriť vibrácie, ktoré zachytáva slimák a ten vysiela mozgu signál. Mozog tieto signály interpretuje ako zvuk. To, čo nám ale chýba, aby sme tento zvuk dokázali sototožniť s našim hlasom, ako ho počujeme my, sú práve vibrácie, ktoré prechádzajú pri rozprávaní celým telom (najmä kosťami a lebkou).

Výsledkom je teda zvuk, ktorý nám je absolútne cudzí a ktorý väčšine z nás bude znieť nepríjemne.

Nemusíte si ale z toho nič robiť – práve takto nás po celý život počujú a vnímajú ľudia. Pre ostatných teda náš nahratý hlas vôbec neznie inak.

Čítajte: Prečo majú ľudia pehy?

Ako ste na tom vy? Páči sa vám váš nahratý hlas alebo nie?