• Články
  • Internet
  • Mapy
  • Recepty
Piatok, 3.5.2024Meniny má Galina
19°Bratislava

Prečo majú ľudia pehy?

  • 20:01 18.04.2016
  • Bratislava
Prečo majú ľudia pehy?

Niektorí ich pokladajú za ozdobu tváre, iní sa za ne hanbia. Čo ale presne pehy sú a prečo sa na pokožke objavujú? Prečítajte si zaujímavé vedecké fakty.

Pehy sú malé časti pokožky, ktoré obsahujú vyššie hladiny melanínu, teda pigmentu, ktorý je zodpovedný za našu farbu pokožky, vlasov a očí.

Melanín je produkovaný bunkami pokožky, ktoré sa nazývajú melanocyty. Správa sa ako náš prirodzený „opaľovací krém“, teda chráni nás pred UV lúčmi a spôsobuje, že pokožka nám tmavne, keď ju vystavíme slnku. U niektorých ľudí je melanín produkovaný po tele rovnomerne, u pehavých ľudí sa ale spája do malých zhlukov (pieh), ktoré stmavnú po tom, ako ich vystavíte slnku. Pehy ale zvyknú trochu zblednúť, napríklad počas zimy, keď slnko nie je také silné.

V praxi to znamená, že ľudia sa nenarodia s pehami. Pehy sa objavia až po tom, ako je človek s nerovnomernou produkciou melanínu vystavený slnku.

Čítajte: Prečo sa červenáme?

Pehy si občas môžeme zameniť s inými útvarmi na pokožke, napríklad so stareckými škvrnami. Starecké škvrny ale obsahujú viac melanocytov a tie nereagujú na pôsobenie slnka. Čiže, na rozdiel od pieh, nikdy nezblednú.

Vedcom ešte nie je úplne jasné, čo tieto škvrny alebo pehy presne spôsobuje, no ich výskyt spájajú s génom MC1R. Ten priamo ovplyvňuje, aký typ melanínu produkujeme – či je to tmavý eumelanín alebo svetlý pheomelanín.

Čítajte: Prečo sa nám sníva?

Ak je produkcia MC1R génu v tele aktívna, tak človek produkuje eumelanín, čo znamená, že má tmavšie vlasy a oči. Naopak, ak je MC1R neaktívni, produkuje sa pheomelanín, čo znamená, že človek má svetlé vlasy aj pokožku a je viac náchylní na výskyt pieh.

Čítajte: Prečo žijú ženy dlhšie ako muži?

Lenže nie všetci ľudia so svetlými (ryšavými) vlasmi majú pehy a nie všetci pehaví ľudia sú ryšaví. Aj keď sa teda predpokladalo, že výskyt pieh riadi gén MC1R, zdá sa, že tu pôsobia aj iné gény a ich prípadné kombinácie. Ostáva na vedcoch, aby zistili, čo presne v našom tele rozhoduje o tom, či pehy mať budeme alebo nie.

Zdroj: Info.sk, DK, iflscience.com, scishow.com. Foto: shutterstock.com
Najnovšie v kategóriiViac článkov
Pacientom trpiacim Alzheimerom a záchvatmi môže pomôcť rapamycín

Pacientom trpiacim Alzheimerom a záchvatmi môže pomôcť rapamycín

VČERA - 17:21Veda

Postup Alzheimerovej choroby u pacientov trpiacich Alzheimerovou chorobou a záchvatmi môže pomôcť spomaliť rapamycín, liek pôvodne určený na potlačenie imunity u pacientov po transplantácii orgánov.

Vedci testovali krv pacientov, ktorí prekonali covid. Toto sa zistilo mesiace po ochorení

Vedci testovali krv pacientov, ktorí prekonali covid. Toto sa zistilo mesiace po ochorení

19:34 29.04.2024Veda

Ochorenie Covid-19 so sebou neraz prináša aj dlhodobé následky. Čo sa však deje s krvou pacientov niekoľko mesiacov po vyliečení?

NASA varuje pred plánmi Číny: Toto chce čínska vláda urobiť na Mesiaci

NASA varuje pred plánmi Číny: Toto chce čínska vláda urobiť na Mesiaci

20:47 23.04.2024Veda

NASA varuje, čo sa stane s Mesiacom, keď na ňom pristanú čínski astronauti.

Ostrovné štrkáče sú menšie, ale ostrejšie ako pevninské, tvrdia vedci

Ostrovné štrkáče sú menšie, ale ostrejšie ako pevninské, tvrdia vedci

14:27 10.04.2024Veda

Štrkáče na kalifornskom ostrove Santa Catalina sú menšie, ale ostrejšie ako príslušníci rovnakého druhu obývajúce pevninu.

Močenie cikád by mohlo zmeniť súčasné chápanie dynamiky tekutín

Močenie cikád by mohlo zmeniť súčasné chápanie dynamiky tekutín

12:20 27.03.2024Veda

Cikády napriek svojej malej veľkosti nevylučujú moč vo forme kvapiek, ale prúdom, uvádza štúdia publikovaná v odbornom žurnále PNAS.