Voláte známym do zahraničia? Telefónne predvoľby majú svoj význam

„Operátor. Pomôžem vám?“

Istá spoločnosť zaoberajúca sa telekomunikačnými službami uviedla krátky filmový dokument The Life of Telephone Operator, v ktorom približuje prácu telefonických operátorov minulého storočia. Rovnako ako dnes, aj v tých časoch boli územiam pridelené presné číselné kódy, podľa ktorých bolo možné rozlíšiť cieľ spojenia. Háčik bol ale v tom, že hovor vždy prebiehal nepriamo, cez komunikačnú ústredňu. Pre lepšiu vizualizáciu si predstavte veľký box so stovkami jack konektorov. Pri každom konektore bolo napísané číslo, už spomínaná predvoľba daného mesta. Volajúci vyslovuje trojmiestny kód – 212 – chce sa teda spojiť s niekým v New York City. Podľa toho je zrejmé, že ide o medzimestský hovor. Operátorke ďalej diktuje číslo, na ktoré sa chce dovolať. Tá si ho najprv poznačí, potom ho vyťuká na klávesnici. Ak by sa spájali dvaja volajúci v rámci mesta, uvádzalo sa iba meno „druhej strany“. Takto operátor spojil veľké množstvo ľudí, v roku 1969 to bolo približne 20 miliónov prepojení za deň.

V prípade medzinárodných hovorov bolo dôležité oceánske káblové spojenie. Vzhľadom na vtedajšie technické podmienky sa medzinárodný hovor uskutočňoval náročnejšie. Jeden z prvých takýchto prepojení prebiehal medzi Parížom a Londýnom začiatkom šesťdesiatych rokov, a to vďaka atlantickému prepojeniu.

Dnes je technológia na ďaleko vyššej úrovni, hovorom dopomáhajú optické spojenia. Aby sme sa dovolali do zahraničia, stačí vyhľadať medzinárodnú telefónnu predvoľbu konkrétneho štátu. Pred predvoľbu však nemožno zabudnúť pripísať + alebo prefix daného štátu (číselný údaj, na Slovensku sú to dve nuly). Tým dosiahneme priame spojenie s prijímateľom hovoru.

Čo tie čísla znamenajú

Aby sme sa v dnešnej dobe niekam dovolali, základom je zapamätať si aspoň deväť číslic. Prvé tri určujú, v akej zemepisnej oblasti či ku ktorému mobilnému operátorovi číslo patrí. Ich opakovateľnosť je teda samozrejmá, každý mobilný operátor má aj viacero predvolieb. Zvyšných šesť číslic označujeme súhrnným názvom účastnícke číslo. To je špecifické, pridelené zákazníkovi v neopakovateľnej forme.

Určite si hneď pomyslíte, že do adresárov vždy ukladáte desaťmiestny číselný údaj, čo je naozaj pravda. Nula, ktorá sa zadáva pred týchto deväť čísel, je spôsob Slovákov odlíšenia sa od iných krajín, tzv. národné rozlišovacie číslo. Takto sa dovoláte na našom území hocikam. Ale čo v prípade zahraničných hovorov?

Zavolať do Saudskej Arábie či priateľom do Prahy nie je v dnešnej dobe nič nemysliteľné. Prevažne dvoj- a trojčíslie zadáme pred číslo kamaráta, musíte byť však veľmi pozorní, aby ste sa namiesto do Českej republiky s predvoľbou 420 nedovolali napríklad do Lichtenštajnska s medzinárodnou územnou predvoľbou 423. Prípadne by ste sa pokúšali dovolať do bývalého Československa, ktoré malo do rozpadu pridelenú medzinárodnú predvoľbu 42.