6 úžasných faktov o materstve

Bábätká rozpoznávajú hlas matky už v lone

Podľa štúdie, ktorá skúmala 80 novorodencov, u embrya sa sluch vyvinie okolo 30. týždňa po počatí. Dokazujú to pokusom, pri ktorom púšťali novorodencom rôzne nahrávky vo viacerých jazykoch, vrátane jazyku, ktorým hovorí ich biologická matka.

Je známe, že bábätká viac zaujímajú nové, neznáme zvuky a skutočne – reagovali aktívnejšie na jazyky iné, než je jazyk ich matky. To znamená, že matkin jazyk (reč) už museli počuť predtým a vedci predpokladajú, že to bolo práve v lone, počas tehotenstva.

Čítajte: Faktory, ktoré ovplyvňujú plodnosť u žien

Matkine sliny môžu byť pre dieťa prospešné

Ak kŕmite svoje dieťa a občas pritom z výživy ochutná aj (zdravá) matka, pre zdravie dieťaťa to môže byť prínosné. Švédski vedci totiž zistili, že deti, ktoré prišli do kontaktu so slinami (zdravej) matky majú nižší výskyt ekzémov, alergií, nižšie riziko rozvinutia astmy a autoimunitných chorôb.

Vedci predpokladajú, že celkový nárast týchto ochorení súvisí aj s tým, že dnešné deti existujú v príliš hygienických podmienkach a takáto úzkostlivá hygienická opatera im nedovoľuje vyvinúť si taký silný imunitný systém, než mali deti predchádzajúcich generácií.

Dojčenie skutočne napomáha budovaniu silnej imunity u bábätka

O materskom mlieku je dobre známe, že dieťa nielen zasýti, ale mu poskytne aj veľa nutričných benefitov (najmä v porovnaní s dojčenskou výživou). Jeden z týchto benefitov je aj posilnenie imunitného systému bábätka. Lenže nedávno vedci zistili, že dojčenie napomáha vybudovaniu imunity aj voči inej infekcii – HIV. Celosvetovo sa týmto vírusom nakazí iba 10-20% z ľudí, ktorí boli dojčení. Spôsobuje to proteín Tenascin-C, ktorý sa prirodzene nachádza v materskom mlieku.

Predčasne narodeným deťom pomáha priamy dotyk matky

Pri predčasne narodených deťoch sa v niektorých krajinách dodržiava prísna izolácia v inkubátore. Iné krajiny ale experimentujú s tým, že matke dovolia na niekoľko hodín dieťatko podržať v náručí. Táto metóda im pomáha rýchlejšie nabrať na váhe a tiež si vybudovať imunitný systém.

Vedci predpokladajú, že za tým stojí účinok oxytocínu. Priamy kontakt matky s dieťaťom (kedy sa dotýkajú nahou pokožkou) stimuluje produkciu tohto hormónu.

Čítajte: Menopauza: Časté príznaky a ako si s nimi poradiť

Mozog matky môže obsahovať bunky z jej detí

Počas tehotenstva spája matku s dieťaťom placenta. Tá sa skladá z buniek matky aj plodu a jednotlivé bunky môžu cez ňu prechádzať tak, že skončia v tele toho druhého, kde budú rásť a množiť sa.

Zhruba 50% matiek v sebe má bunky svojich detí, najčastejšie v pokožke, pľúcach, pečeni a obličkách. Naviac buniek z dieťaťa sa ale zvykne presunúť do mozgu matky.

Slovo „mama“ môže siahať až do doby ľadovej

Lingvisti identifikovali približne 23 slov, ktoré prežili viac než 15 000 rokov (zvyčajne neprežijú viac ako 8 000 rokov). Medzi ne patria aj rôzne podoby slova mama. Ukazuje to, akú kľúčovú a dôležitú úlohu mali matky nielen pre deti, ale aj pre starodávnu spoločnosť.