Prečo sa nám zle spí na neznámych miestach?
Možno patríte aj vy medzi ľudí, ktorí majú problém zaspať v prostredí, ktoré nepoznajú. Nemusí pritom ísť o pobyt v nebezpečnej oblasti. Mnoho z nás má problém pokojne spať aj u známych, v hoteli alebo v novom dome. Čo za týmto zaujímavým fenoménom stojí, vám prezradíme v článku.
Vedcom je dobre známy stav, kedy počas prvej noci v neznámom prostredí máme ťažkosti zaspať a ak zaspíme, zobudíme sa neoddýchnutí a mrzutí. Tento fenomén nazývajú „efekt prvej noci“. Nová štúdia naznačuje, že počas prvej noci v neznámom prostredí je aktívna jedna hemisféra nášho mozgu. Dôvod? Podľa štúdie publikovanej v Current Biology nám tento napoly spánkový a napoly bdelý stav pomáha monitorovať neznáme prostredie a zachytávať potenciálne nebezpečné vnemy.
Aj iné cicavce alebo vtáky vykazujú podobné, často aj silnejšie formy tohto správania. Napríklad u delfínov a veľrýb sa počas spánku jedna hemisféra mozgu „vypne“ a druhá ostáva čiastočne vnímavá. Vtákom takáto schopnosť slúži na orientáciu a súčasne oddych počas dlhých letov a migrácie.
Ľudský mozog síce nevykazuje až takéto silné schopnosti počas spánku, no istá podobnosť tu existuje.
Čítajte: Prečo sme štekliví?
Veľmi dobre sú s týmto stavom oboznámení najmä neurovedci, ktorí dáta získané od subjektov z prvej noci často ignorujú. Tí nazývajú túto prvú noc „nocou adaptácie“. Podľa ich pozorovaní ostáva počas prvej noci viac aktívna ľavá hemisféra mozgu a to aj počas najhlbšej fázy spánku.
Táto hemisféra potom vykazuje aj vyššiu citlivosť na zvuky. Potvrdil to pokus, počas ktorého vysielali zvukové signály do pravého ucha (tým stimulovali ľavú hemisféru) spiaceho subjektu. Nielenže sa človek takto rýchlejšie prebudil, podľa monitorovania bola jeho motorika a celkové kognitívne funkcie rýchlejšie pripravené odpovedať na vnem, ktorý ho zo spánku prebudil.
Čítajte: Prečo sa nám sníva?
Vedci predpokladajú, že naša neschopnosť pokojne zaspať na novom mieste súvisí s evolúciou. Konkrétnejšie, že ide o pozostatok po našich predkoch, ktorí sa presúvali a často spali na neznámych alebo nebezpečných miestach.
Aj tento efekt sa ale dá potlačiť, napríklad tým, že si so sebou vezmete známu vec, ktorá vás upokojí. Môže to byť vankúš, u detí plyšové zvieratko. Tiež pomôže, ak nebudete spať osamote.
Výskum momentálne prebieha ďalej a vedci sa teraz snažia zistiť, prečo práve ľavá hemisféra ostáva počas „efektu prvej noci“ viac aktívna.
Taliansko: Geologička rozlúštila záhadu pozadia na portréte Mony Lisy
Mona Lisa, legendárne dielo Leonarda da Vinci, vzbudzuje pozornosť aj viac než 500 rokov po svojom vzniku.
Superpočítač varuje pred trojitým úderom: Toto sa stane s ľudstvom
Vedci pomocou superpočítača predpovedali vývoj života na planéte Zem.
Pacientom trpiacim Alzheimerom a záchvatmi môže pomôcť rapamycín
Postup Alzheimerovej choroby u pacientov trpiacich Alzheimerovou chorobou a záchvatmi môže pomôcť spomaliť rapamycín, liek pôvodne určený na potlačenie imunity u pacientov po transplantácii orgánov.
Vedci testovali krv pacientov, ktorí prekonali covid. Toto sa zistilo mesiace po ochorení
Ochorenie Covid-19 so sebou neraz prináša aj dlhodobé následky. Čo sa však deje s krvou pacientov niekoľko mesiacov po vyliečení?
NASA varuje pred plánmi Číny: Toto chce čínska vláda urobiť na Mesiaci
NASA varuje, čo sa stane s Mesiacom, keď na ňom pristanú čínski astronauti.
