Na rozlúčku s Antonom Srholcom (†86) prišiel jediný biskup

Jediným biskupom na zádušnej svätej omši za katolíckeho kňaza a saleziána Antona Srholca, ktorý zomrel 7. januára, bol bratislavský pomocný biskup Jozef Haľko. Ten koncelebroval aj omšu spolu so saleziánskym provinciálom Jozefom Ižoldom a katolíckym kňazom Jánom Sucháňom. "Ja som tu bol a modlil som sa za otca Srholca," odpovedal Haľko na novinársku otázku, prečo tu neboli iní biskupi.

Odporúčame:

Stovky ľudí sa rozlúčili s Antonom Srholcom

Ficov poradca Faič na rozlúčku so Srholcom (†86) neprišiel

Anton Srholec (†86) si na pohrebe želal namiesto kvetov niečo iné

Stratili sme osobnosť, zhodujú sa politici o Antonovi Srholcovi (†86)

Podľa Haľka je veľkosťou každého kňaza, že môže na každej svätej omši držať v ruke chlieb, ktorý sa mení na prítomnosť Ježiša Krista. "V tomto je veľkosť kňaza, že Ježiša Krista ponúka druhým ľuďom," povedal o Srholcovi s tým, že je nesporné, že každý, kto sa ujme chudobného človeka, plní príkaz evanjelia: "Bol som hladný, dali ste mi jesť. Bol som smädný, dali ste mi piť". Pripomenul tiež fotografiu Srholca pred Bránou slobody na Devíne. "Roztrhnuté mreže pod bránou sa mi zdali byť symbolické, ako priezor k slobode. Modlili sme sa dnes za to, aby mu Pán otvoril aj poslednú bránu milosrdenstva, bránu do nebeského kráľovstva," dodal.

Na zádušnú omšu prišlo do bratislavského kostola Blumentál podľa hovorcu saleziánov Rastislava Hamráčka viac ako 60 kňazov a približne 3 000 veriacich. Vysoká účasť prekvapila provinciála saleziánov Jozefa Ižolda. "Podľa nej vidno, že Anton Srholec oslovil Slovensko. Oslovil predovšetkým svedectvom života, ktorý bol hrdinský," povedal novinárom. Podľa neho ho to, čo pretrpel v jáchymovských baniach, prenasledovanie či zákaz činnosti, nezlomilo. "Dokázal povzbudzovať napriek tomu druhých. Slovensko si toto všimlo. Aj Pán Boh ho za to odmenil tým, že kňazskú vysviacku prijal od pápeža Pavla VI.," konštatoval Ižold s tým, že ľudia v kostole plakali, z čoho vidno, že ho mali radi.

Bohoslužbu a poslednú rozlúčku mal Srholec aj vo farskom kostole v Skalici, viedol ju bude miestny dekan Roman Stachovič. Následne Antona Srholca pochovali na skalickom cintoríne.

Kňaz, salezián, charitatívny pracovník, spisovateľ Anton Srholec sa narodil 12. júna 1929 v Skalici. Anton Srholec bol zatknutý 13. apríla 1951 a väznený v Leopoldove. Ako dvadsaťdvaročný bol 22. februára 1952 v Bratislave odsúdený v procese Titusa Zemana a spoločníkov na dvanásť rokov za trestný čin pokusu o nepovolené prekročenie štátnych hraníc.

Vo väzení strávil desať rokov, z toho prevažnú časť v uránových baniach v Jáchymove. V roku 1969 sa dostal na tri mesiace do Talianska. Pobyt si predĺžil na jeden rok a na Pápežskej saleziánskej univerzite v Turíne dokončil teologické štúdiá. Za kňaza ho vysvätil 17. mája 1970 v Ríme dnes už blahoslavený pápež Pavol VI.

Ako novokňaz sa Anton Srholec vrátil domov, pretože chcel byť užitočný vo vlasti pre cirkev aj pre národ. Zamestnal sa ako kostolník v Blumentálskom kostole v Bratislave, kde mu neskôr tamojší dekan vybavil štátny súhlas pre kňazskú službu. Kládol dôraz na kázne, na kultúru slova a venoval sa najmä mladým. Po revolúcii v roku 1989, keď ho ani rehoľa, ani diecéza nezapojili do pastorácie, využil priestor novonadobudnutej slobody na rozvíjanie sociálnych i pastoračných aktivít pre ľudí na pokraji spoločnosti a cirkvi.

Ako dôchodca sa stal činným aj v Slovenskom helsinskom výbore na ochranu ľudských práv, bol členom rady Konta nádeje a tiež členom Konfederácie politických väzňov, ktorej bol istý čas aj čestným predsedom. V roku 1995 zriadil v Bratislave - Podunajských Biskupiciach útulok pre bezdomovcov pod názvom RESOTY a stal sa jeho správcom.