Kiska: Otec Srholec nám zanechal svoju víziu nášho Slovenska

"Srholec bol človek večne usmiaty a plný optimizmu a to napriek všetkému príkoriu, ktorým v živote prešiel. Vždy, keď ma objal, cítil som silný stisk skutočného, obdivuhodného človeka," uviedol ďalej Kiska. Kňaz Anton Srholec zomrel vo štvrtok ráno ----> VIAC V TOMTO ČLÁNKU. "Otec Srholec nám zanechal svoju víziu nášho Slovenska. Vždy chcel, aby naša krajina bola skutočným domovom pre ľudí. Nie domom, z ktorého utekajú ľudia. Ale domovom, kde je teplo, otvorené náručie, ochota odpúšťať a poprosiť o prepáčenie. Česť a úcta Vašej pamiatke, otec Srholec. Ďakujeme, že ste naše Slovensko spravili lepším a krajším," píše

Srholec bol podľa Figeľa výnimočný, hlboký a čistý človek

Správu o úmrtí otca Antona Srholca prijali so zármutkom aj ďalší politici. Ako agentúru SITA informovala hovorkyňa hnutia KDH Nataša Žembová, Anton Srholec bol dlhoročným priateľom predsedu KDH Jána Figeľa. ,,Som vďačný za každé slovo, úsmev aj radu, jeho skúsenosti a humor, ktorý ho neopúšťal ani v ťažkej chorobe. Som poctený, že som ho poznal osobne. Takéto osobnosti sa nerodia bežne. Bol výnimočný, hlboký a čistý človek," uviedol Figeľ.

Strana SaS sa o Antonovi Srholcovi vyjadrila ako o neúnavnom bojovníkovi proti útlaku a totalite, ktorý sa nebál v ktorejkoľvek dobe postaviť za hodnoty ľudskosti, súcitu a solidarity. ,,Jeho slová budú chýbať, o to dôležitejšia bude snaha o naplnenie jeho odkazu," uviedla SaS vo svojom stanovisku k úmrtiu Antona Srholca.

,,Otca Antona Srholca si všetci budeme pamätať vďaka jeho húževnatosti, nezlomnosti, odpusteniu, láske ku každému človeku a nezameniteľnému humoru," uvádza strana SDKÚ-DS. Predseda SDKÚ-DS a zároveň predseda Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) Pavol Frešo pripomenul, že dlhoročnú obetavú prácu Srholca pre najslabších si uctil aj Bratislavský kraj, ktorý mu v decembri 2014 udelil cenu Samuela Zocha - najvyššie ocenenie Bratislavského samosprávneho kraja osobnostiam, ktoré sa zaslúžili o rozvoj kraja a život jeho občanov.

Po získaní ceny za pomoc bezdomovcom vtedy Srholec povedal, že ,,ocenením je aj to, že mnohí ľudia vidia príklad, že niečo robíme. V Bratislave je už dvanásť projektov, ktoré sa starajú o týchto ľudí žijúcich na pokraji a my sme jedným z nich. Starostlivosť o týchto ľudí rastie a dnes už nikto nemusí spať na ulici." Podľa Freša prišlo Slovensko o veľkú osobnosť a morálny vzor. ,,Otec Antonio nezištne pomáhal všetkým ľuďom, nerozlišoval dobrého a zlého," dodal Frešo.

Zostane trvalou inšpiráciou pre celé Slovensko, povedal Procházka o Srholcovi

Úprimnú sústrasť pozostalým, rodine, priateľom a známym otca Antona Srholca vyjadril aj predseda parlamentu Peter Pellegrini. ,,Navždy odišiel výnimočný človek, otec Anton Srholec kňaz a salezián. Bol to človek, morálny vzor, autorita, s neustále vyžarujúcou silou, odhodlaním a pozitívnou energiou. Česť jeho pamiatke," uviedol Pellegrini vo svojom stanovisku, ktoré agentúre SITA poskytla hovorkyňa predsedu NR SR Monika Hucáková. Zármutok nad smrťou Antona Srholca vyjadril aj primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal, ktorý o Srholcovi povedal, že bol inšpiráciou pre slovenskú spoločnosť, že bol ,,oddaný hlbokým morálnym hodnotám, nezlomný, nesmierne ľudský a pokorný".

,,Úcta k človeku a viera v dobro – to je posolstvo, ktoré ste navždy zanechali v našich srdciach," dodal Nesrovnal vo svojom stanovisku venovanom pamiatke tohto kňaza. Predseda Siete Radoslav Procházka sa vyjadril, že Anton Srholec bol ozajstnou legendou už dlhé roky pred svojou smrťou, ale nikdy si nepestoval žiadny kult osobnosti. "Otec Antonio si vždy hovoril to svoje, bez ohľadu na režim a aktuálnu vrchnosť. Aj touto odvahou, aj neúnavnou službou tým najzraniteľnejším sociálnym outsiderom zostane trvalou inšpiráciou pre celé Slovensko. Česť jeho veľkej pamiatke," povedal Procházka. Rímskokatolícky kňaz, salezián a charitatívny pracovník

Anton Srholec sa narodil 12. júna 1929 v Skalici. Pre rozhodnutie študovať teológiu, čo nebolo možné vo vtedajšom Československu, sa rozhodol v roku 1951 emigrovať, nepodarilo sa mu však prekročiť hranice a bol odsúdený na 12 rokov väzenia. Vo väzení bol 10 rokov, prevažnú časť z toho strávil v uránových baniach v Jáchymove. Po amnestii v roku 1960 pracoval na stavbách, aj v Ostravských železiarňach. Vo väzení aj ako robotník Anton Srholec súkromne študoval teológiu a jazyky. V rokoch 1969 až 1970 mohol absolvovať dva semestre na pápežskej univerzite v Turíne a v Ríme ho v máji 1970 vysvätili za kňaza.

Po návrate na Slovensko nemohol Anton Srholec vykonávať kňazské povolanie a v bratislavskom Blumentáli bol najprv kostolníkom a neskôr kazateľom. Z Bratislavy bol však poslaný na menšie farnosti, do Perneku, do Veľkého Zálužia a do Záhorskej Vsi a v roku 1985 mu za organizovanie slávností na Velehrade odňali štátny súhlas. Opäť pracoval ako robotník a v roku 1989 odišiel na dôchodok. Nasledujúce roky pôsobil Anton Srholec v Helsinskom výbore na ochranu ľudských práv na Slovensku, bol predsedom Konfederácie politických väzňov Slovenska (KPVS) a začal sa venovať bezdomovcom. V roku 1992 založil v Podunajských Biskupiciach resocializačné zariadenie pre bezdomovcov Resoty, ktoré poskytuje strechu nad hlavou desiatkam ľudí. Anton Srholec sa aktívne zapájal do verejného života, venoval sa prednáškovej činnosti a tiež publicistike. Bol autorom niekoľkých publikácií, napr. Experiment lásky, Každodenné zamyslenia, Svetlo z hlbín jáchymovských lágrov, Ako čerstvý chlieb a Sviatočné pozdravy. Bol držiteľom mnohých domácich a zahraničných ocenení, v roku 2003 Antonovi Srholcovi prezident republiky udelil Rad Ľ. Štúra II. triedy.