Slovensko chce vypustiť svoju prvú vesmírnu družicu

A to s tým, že momentálne sú vo fáze, kedy je dokončený návrh všetkých subsystémov družice, vybrané sú všetky komponenty a súčiastky a vzniká prvý prototyp.

Po jeho dokončení na jar budúceho roka pôjde na takzvané environmentálne testy, teda do termovákuovej komory či na vibračné stoly, ktoré overia jeho životaschopnosť v extrémnom prostredí vesmíru.

Na projekte pracujú výlučne Slováci

Prototyp družice budú testovať v Ústave experimentálnej fyziky SAV v Košiciach. Na základe výsledkov testov zhotovia letový kus družice, ktorý by mal ísť na obežnú dráhu Zeme v roku 2016. Definitívny termín však záleží predovšetkým od dopravcu, teda prevádzkovateľa raketového nosiča, ktorý má štarty rozplánované aj roky dopredu.

"Vďaka skúsenostiam, ktoré sme získali vypúšťaním diaľkových stratosférických balónových sond, sme sa projektu začali aktívne venovať približne pred dvoma rokmi. V tej dobe sme získali aj veľmi cenné partnerstvá, bez ktorých by sa projekt týchto rozmerov nepodarilo uskutočňovať. Hlavným partnerom a garantom projektu sa stala Žilinská univerzita v Žiline, ďalej spolupracujeme s Leteckou fakultou Technickej univerzity v Košiciach, Fakultou elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity a vedecký zámer družice pripravujeme v spolupráci s odborníkmi z Ústavu experimentálnej fyziky SAV v Košiciach, ktorí už majú viac ako 30 rokov skúseností v oblasti kozmických technológií," vysvetlil Kapuš. Finančne sa rozhodli družicu podporiť aj ministerstvo školstva a ministerstvo dopravy.

Ako tiež povedal Kapuš, projekt skCube je výnimočný v tom, že na ňom pracujú výlučne študenti, inštitúcie a firmy zo Slovenska. "Samozrejme, niektoré kroky konzultujeme s kolegami podobných zahraničných projektov - najmä s Estónskom, Litvou či Maďarskom. V tomto projekte nám však ide o to ukázať, že aj Slovensko je schopné kompletne vyvinúť, postaviť a riadiť družicu svojimi vlastnými kapacitami," tvrdí Kapuš.

Rozpočet na štart rakety sa zvýšil

Pôvodný rozpočet projektu rátal s nákladmi 89 700 eur, čo financovalo spoločne ministerstvo dopravy a ministerstvo školstva. "V tomto rozpočte bol zahrnutý už aj mimoriadne výhodný poplatok 20-tisíc eur za štart rakety, teda vynesenie družice na orbitu v rámci jednej medzinárodnej iniciatívy s názvom QB50. Žiaľ, tejto iniciatíve sa nedarilo, preto sme boli nútení z nej vystúpiť, čim však vznikla potreba zvýšiť rozpočet na štart rakety. Preto pozývame do partnerstva technologické firmy, ktoré sa môžu technickou či finančnou podporou zapojiť do spoločného projektu, ktorý tak zároveň získava na národnom význame," dodal Kapuš.

Hoci sa slovenskí odborníci podieľali na vývoji československých satelitov radu Magion v 70. rokoch minulého storočia, a aj keď sú slovenské prístroje konštruované aj dnes do zahraničných družíc, od získania samostatnosti v roku 1993 Slovensko zatiaľ nevypustilo na obežnú dráhu teleso, ktoré by bolo kompletne navrhnuté, skonštruované a riadené z územia Slovenskej republiky. Všetky susedské krajiny, ale napríklad aj Estónsko, Litva, či dokonca Rumunsko pritom podľa Kapuša už svoje satelity vo vesmíre majú.

"Okrem demonštrácie technických a organizačných schopností slovenských univerzít, firiem a výskumných ústavov, ktoré na projekte spolupracujú, veríme, že to naštartuje záujem slovenskej verejnosti o výskum vesmíru v slovenských podmienkach, a najmä, že to bude motivovať mládež k štúdiu prírodovedných a technických predmetov, ktoré sú síce náročné, ale ich výsledky sú veľmi krásne a vzrušujúce - tak ako projekt prvej slovenskej družice," povedal Kapuš.