Pozor na žuvačky: Toto do seba dostanete pri každom požutí

Vedci bijú na poplach v súvislosti s bežnou pochúťkou, ktorá vás môže vystaviť riziku požitia stoviek mikroplastov. Výskum naznačuje, že aj žuvačky by mali byť na zozname predmetov, ktoré môžu prispievať k ukladaniu mikroplastov v tele.

Štúdia bola prezentovaná na zasadnutí Americkej chemickej spoločnosti a uskutočnili ju výskumníci z Kalifornskej univerzity v Los Angeles (UCLA). Zistili, že z každého kúska žuvačky sa do slín môže uvoľniť ohromujúce množstvo mikroplastov, ktoré potom môžeme prehltnúť. Profesor Sanjay Mohanty však jedným dychom dodáva: „Naším cieľom nie je nikoho znepokojovať. Vedci nevedia, či sú mikroplasty pre nás nebezpečné alebo nie. Neexistujú žiadne pokusy na ľuďoch. Vieme však, že sme plastom vystavení v každodennom živote, a to sme tu chceli preskúmať.“

Hoci existujúce štúdie na zvieratách a ľudských bunkách naznačujú, že tieto drobné častice by mohli predstavovať zdravotné riziko, vo vedeckej komunite to stále nie je jednoznačne dokázané. Odborníci varujú, že ľudia ročne skonzumujú ohromujúce množstvo mikroplastov s veľkosťou od jedného mikrometra do piatich milimetrov. Tieto drobné častice sa do našej stravy dostávajú z rôznych zdrojov vrátane potravín, nápojov, plastových obalov, povrchových náterov a pri výrobe.

Je však prekvapujúce, že žuvačkám sa v súvislosti s požívaním mikroplastov doteraz nevenovala veľká pozornosť. Mohanty a jeho študentka Lisa Loweová sa rozhodli vyplniť túto výskumnú medzeru a kvantifikovať mikroplasty, ktoré možno nevedomky konzumujeme pri žuvaní prírodných aj syntetických žuvačiek.

Nezáleží na tom, či ide o prírodnú alebo syntetickú žuvačku

Prírodné žuvačky využívajú na dosiahnutie pružnosti polyméry rastlinného pôvodu, ako je napríklad chicle alebo miazga, zatiaľ čo syntetické varianty využívajú kaučuk vyrobený z polymérov na báze ropy. „Naša pôvodná hypotéza bola, že syntetické žuvačky budú obsahovať oveľa viac mikroplastov, pretože základ je typom plastu,“ prezradila Loweová. Na overenie svojej teórie výskumníci vybrali päť značiek syntetických žuvačiek a päť značiek prírodných žuvačiek. V záujme štandardizácie experimentu a zníženia odchýlok spôsobených rôznymi zvyklosťami pri žutí a úrovňou produkcie slín žula iba jedna osoba sedem kúskov od každej značky.

V kontrolovanom prostredí laboratória žula osoba každý kúsok štyri minúty a každých tridsať sekúnd produkovala vzorky slín. Po komplexnom opláchnutí čistou vodou výskumníci spojili všetky vzorky do jednej spoločnej vzorky na analýzu.

V novom experimente vedci odoberali vzorky slín účastníkov počas 20 minút, keď žuli žuvačku, aby zistili, koľko mikroplastov sa tým vylučuje. Tím kvantifikoval drobné znečisťujúce látky v slinách a identifikovali typy prítomných polymérov. Ich zistenia odhalili, že z každého gramu žuvačky sa v priemere uvoľnilo približne 100 mikroplastov, pričom z niektorých vzoriek sa uvoľnilo až neuveriteľných 600 mikroplastov na gram. Vzhľadom na to, že kúsok žuvačky zvyčajne váži od dvoch do šiestich gramov, človek môže byť vystavený až 3 000 mikroplastovým časticiam len z jedného veľkého kusu žuvačky.

Podľa odhadov štúdie by priemerný človek, ktorý ročne prežúva 160 až 180 malých žuvačiek, mohol ročne prehltnúť približne 30 000 mikroplastov. Tieto prekvapivé čísla naznačujú, že pravidelné žuvanie žuvačiek môže zohrávať kľúčovú úlohu pri zvyšovaní nášho ročného príjmu týchto environmentálnych kontaminantov. Vedci odhalili prekvapivé zistenie, že syntetické aj prírodné žuvačky uvoľnovali podobné množstvo mikroplastov.

Je lepšie žuť jednu žuvačku dlhšie

V žuvačkách sa nachádzali bežné typy polymérov, vrátane polyolefínov, polyetyléntereftalátov, polyakrylamidov a polystyrénov. Ukázalo sa, že najčastejšie identifikovanými polymérmi boli polyolefíny - skupina zahŕňajúca plasty ako polyetylén a polypropylén. Štúdia odhalila, že väčšina mikroplastov sa oddelila od žuvačky počas prvých dvoch minút žutia.

Mohanty objasnil, že oddeľovanie nesúvisí s enzýmami, ale je spôsobené abrazívnym charakterom žutia, ktorý spôsobuje uvoľňovanie častíc. Ďalšie výsledky ukázali, že po ôsmich minútach žutia sa uvoľnilo značných 94 % mikroplastových úlomkov. Vedci navrhujú, aby ľudia na zníženie potenciálnej spotreby mikroplastov radšej žuli jednu žuvačku dlhšie, než aby ju často vymieňali.

Výskum mal svoje obmedzenia, keďže bol zameraný len na zisťovanie mikroplastov väčších ako 20 mikrometrov. Mohanty pripustil, že to mohlo znamenať, že menšie plasty mohli byť v analyzovaných vzorkách slín prehliadnuté.