Príčina zápalu v črevách odhalená: Vedci hovoria o svätom grále

Vedcom sa podarilo určiť hlavný spúšťač zápalových ochorení čriev (skr. IBD) a viacerých ďalších imunitných ochorení, ktoré postihujú chrbticu, pečeň a cievy. Tento biologický faktor podľa nich navyše môžeme eliminovať použitím už vyvinutých liekov a prispôsobením ich kombinácie.

Vedúci skupiny zameranej na skúmanie genetických mechanizmov laboratória v londýnskom Inštitúte Francisa Cricka James Lee hovorí, že ide o konkrétny vzorec, ktorý sa pri zápalovom ochorení čriev vyvíja nesprávne, pričom toto zistenie označuje za „svätý grál“:

„Tento jedinečný nález je prínosný aj pre úplné základy imunológie. Keď už vieme, že ide o poruchu u ľudí s ochorením, znamená to, že ochorenie nielen lepšie chápeme, ale ho aj lepšie dokážeme liečiť.“

Čo stojí za zápalom v tele

Zápalové ochorenia čriev sa najčastejšie prejavujú formou Crohnovej choroby a ulceróznej kolitídy, ktorými globálne trpí asi 7 miliónov ľudí. K vzniku ochorení dochádza pri útoku imunitného systému na črevá, čo vyvoláva bolesť brucha, pokles váhy, hnačku či prítomnosť krvi v stolici.

IBD sa najčastejšie lieči liekmi ako steroidy, vo vážnejších prípadoch sa vyžaduje chirurgické odstránenie časti čreva.

Lee so svojím tímom odborníkov narazil na konkrétnu príčinu vzniku IBD pri skúmaní DNA na chromozóme 21, ktorý sa predtým nepozoroval v súvislosti s týmto ochorením a inými autoimunitnými ochoreniami.

Časť DNA tohto chromozómu nesprávne podporuje tvorbu génu s označením ETS2, čím sa zvyšuje riziko IBD. Práve ETS2 súvisí so zápalovým správaním imunitných buniek makrofágov a ich útokom na črevá.

Rovnaký biologický podklad môžeme pozorovať u iných autoimunitných ochorení vrátane ankylozujúcej spondylitídy, ktorá spôsobuje zápal chrbtice a kĺbov. Ide o raritné ochorenie, ktoré má vplyv aj na zdravie pečene a ciev.

Nová liečba na obzore

Foto: IM Imagery/Shutterstock.com

Veda zatiaľ nepozná lieky, ktoré by sa priamo zameriavali na gén ETS2, no mohli by ich nahradiť MEK inhibítory, ktoré sa inak používajú pri liečbe rakoviny. Tie však majú vedľajšie účinky na ďalšie orgány, a tak vedci v súčasnosti testujú ich novú formu, ktorá by sa zameriavala špecificky len na makrofágy u pacienta.

Keďže MEK inhibítory sú v medicínskom svete už známe a zaužívané, Lee verí, že ich nový variant by mohol byť otestovaný a schválený najneskôr v priebehu piatich rokov.

Lee dodáva, že gén ETS2 nemôžeme z organizmu celkom odstrániť, lebo by to mohlo mať nepríjemné následky na celé telo.

„Z hľadiska evolučnej histórie ide o zachovalý gén, ktorý má pravdepodobne dôležitý vplyv na odpovede na skoré bakteriálne infekcie, takže sa ho nechceme celkom zbaviť. Je potrebné len stlmiť jeho aktivitu o 50 percent, čo by malo postačovať.“