Takto súvisí alkohol s chronickou bolesťou: Ťažkosti prichádzajú aj po abstinencii

Častá konzumácia alkoholu môže spôsobiť, že ľudia sú citlivejší na bolesť prostredníctvom dvoch rôznych molekulárnych mechanizmov - jeden je spôsobený príjmom alkoholu a druhý abstinenciou. Výskum, ktorý bol uverejnený v časopise British Journal of Pharmacology môže pomôcť vytvoriť lieky na liečbu chronickej bolesti a precitlivenosti súvisiacej s alkoholom.

"Je potrebné lepšie pochopiť obojsmerné prepojenie medzi chronickou bolesťou a závislosťou od alkoholu," hovorí hlavná autorka štúdie Marisa Robertová. "Bolesť je rozšíreným symptómom u pacientov trpiacich závislosťou od alkoholu, ako aj dôvodom, prečo sú ľudia nútení opäť piť."

Častý príjem alkoholu môže vyvolať mnoho chronických ochorení vrátane srdcových ochorení, mŕtvice, ochorení pečene a niektorých druhov rakoviny. Medzi mnohé dôsledky dlhodobej konzumácie alkoholu patrí bolesť, pričom viac ako polovica ľudí, ktorí majú problém s alkoholom, pociťuje pretrvávajúcu bolesť určitého typu. Patrí sem aj alkoholová neuropatia, čo je poškodenie nervov, ktoré spôsobuje chronickú bolesť a ďalšie príznaky.

Štúdie tiež zistili, že užívanie alkoholu je spojené so zmenami v spôsobe, akým mozog spracováva signály bolesti, ako aj so zmenami v tom, ako dochádza k aktivácii imunitného systému. Táto bolesť môže následne viesť k zvýšenej konzumácii alkoholu. Okrem toho sa počas abstinencie môže u ľudí vyskytnúť alodýnia, pri ktorej je neškodný podnet vnímaný ako bolestivý.

Robertová a jej kolegovia sa zaujímali o základné príčiny týchto rôznych typov bolesti súvisiacej s alkoholom. V štúdii porovnávali tri skupiny dospelých myší: zvieratá, ktoré boli závislé od alkoholu (nadmerní konzumenti), zvieratá, ktoré mali obmedzený prístup k alkoholu a neboli považované za závislé (mierni konzumenti), a zvieratá, ktorým alkohol nikdy nebol podaný.

U závislých myší sa počas odvykania od alkoholu vyvinula alodýnia a následný prístup k alkoholu výrazne znížil citlivosť na bolesť. Približne polovica myší, ktoré neboli závislé od alkoholu, tiež vykazovala známky zvýšenej citlivosti na bolesť počas abstinencie, ale na rozdiel od závislých myší sa táto neuropatia nezmenila po opätovnom vystaveniu alkoholu.

Keď potom Robertová merala hladiny zápalových proteínov u zvierat, zistila, že hoci zápalové dráhy boli zvýšené u závislých aj nezávislých zvierat, špecifické molekuly boli zvýšené len u závislých myší. To naznačuje, že tieto dva typy bolesti môžu spôsobovať rôzne molekulárne mechanizmy. Naznačuje to tiež, ktoré zápalové proteíny môžu byť užitočné pri liečbe bolesti spôsobenej alkoholom.

"Tieto dva typy bolesti sa výrazne líšia, preto je dôležité vedieť ich rozlíšiť a vyvinúť rôzne spôsoby liečby každého typu," uviedla výskumníčka Vittoria Borgonettiová. Skupina vedcov pokračuje v štúdiách o tom, ako by sa tieto molekuly mohli použiť na diagnostiku alebo liečbu chronických bolestí súvisiacich s alkoholom.