4 negatívne účinky prerušovaného pôstu, ktoré treba mať na pamäti

Jesť len osem hodín za deň, prípadne každý druhý deň, alebo si dať prestávku s jedlom dva dni do týždňa – to sú len niektoré z metód prerušovaného pôstu, ktoré okrem chudnutia sľubujú aj uzdravenie poškodených buniek, lepšiu citlivosť na inzulín, zvýšenú produkciu rastového hormónu a dlhovekosť.

Na prvý pohľad sa zdá, že prerušovaný pôst je to najzdravšie, čo telu môžeme dopriať. Áno, keď vieme, ako na to, prerušovaný pôst nám skutočne môže pomôcť skvalitniť zdravie, no veľa ľudí sa pri jeho dodržiavaní nevyhne chybám, ktoré môžu následne viesť k vzniku negatívnych účinkov.

Najčastejšie formy prerušovaného pôstu

Aby ste lepšie pochopili, o čom je naozaj prerušovaný pôst, pozrite sa na niektoré jeho formy:

• Pôst každý druhý deň
• Mierny pôst každý druhý deň (každý druhý deň by sa malo konzumovať 25 percent celkového bežného príjmu kalórií)
• Metóda 5:2 (počas dvoch dní v týždni by sa nemalo prijať viac ako 500 až 600 kalórií za deň)
• Časovo obmedzené jedenie (každý deň sa určuje čas, v ktorom sa môže jesť – inak je povolené piť len vodu a nekalorické nápoje, ako je káva bez cukru alebo čaj)

Z hľadiska vedľajších účinkov nie sú všetky typy prerušovaného pôstu rovnako nebezpečné. Môžu sa pri nich vyskytnúť aj tieto prejavy:

1. Nevoľnosť

V závislosti od dĺžky pôstu sa niektorí ľudia môžu stretnúť s bolesťou hlavy, letargiou, otupením aj zápchou. Najčastejšie ide o negatívne následky pôstu každý druhý deň, ktoré zmiernite aplikáciou inej metódy.

2. Prejedanie

Ak telu dlhšie nedožičíte stravu, začne v ňom stúpať hladina hormónu hladu, čo sa po ukončení pôstu môže prejaviť aj ako prejedanie. Podľa harvardského odborníka na výživu Franka Hua je prirodzené, že ľudia sa chcú odmeniť po ťažkej práci, ako je cvičenie alebo dlhší pôst. „Je tu preto možnosť podľahnutia nezdravým stravovacím návykom počas nepôstnych dní,“ hovorí.

Podľa štúdie z roku 2018 sa nepriaznivé vedľajšie účinky prerušovaného pôstu podobajú tým, ktoré prežívame pri obmedzovaní kalórií. Ide teda o pomalší metabolizmus a zvýšenú chuť do jedla. Okrem toho sa hromadia dôkazy o tom, že nesúlad medzi cirkadiánnym rytmom a dobou stravovania u ľudí vedie k metabolickým problémom.

3. Prílišná strata hmotnosti u starších ľudí

Existuje len málo štúdií zameraných na pozorovanie vplyvu prerušovaného pôstu na starších ľudí. Napriek tomu vieme, že v niektorých prípadoch by mohol byť riskantný.

„Ak už máte priemernú váhu, riskujete prílišný pokles hmotnosti, čo môže poznačiť vaše kosti, celkovú imunitu a hladinu energie,“ myslí si registrovaná dietetička z Harvardu Kathy McManusová.

4. Nebezpečný pri užívaní liekov

Profesor epidemiológie a výživy na Harvarde Eric Rimm odporúča prediskutovať prerušovaný pôst s lekárom ešte predtým, ako sa doň pustíte. Vynechávanie jedál počas dňa a obmedzovanie kalórií môže byť pri niektorých poruchách mimoriadne nebezpečné – napríklad pri cukrovke.

Podobne ľudia, ktorí užívajú napríklad lieky na tlak alebo srdce, môžu byť pri prerušovanom pôste náchylnejší na nerovnováhu hladiny sodíka, draslíka a iných minerálov v krvi.

Dlhodobejšej hladovke by sa mali vyhnúť aj pacienti, ktorí spolu s jedlom užívajú lieky na potlačenie nevoľnosti a podráždenia žalúdka.

Ako obmedziť negatívne účinky

Na prerušovaný pôst by ste mali ísť pomaly a dopriať telu čas, kým sa naň prispôsobí. „Pomaly, v priebehu niekoľkých mesiacov, skracujte čas určený na jedenie,“ radí McManusová.

Rovnako by ste nemali meniť režim užívania liekov, a mali by ste si dať pozor na postačujúcu hydratáciu počas celého dňa.