Perimenopauza: 5 vecí, ktoré by o nej mala vedieť každá žena

Môže sa prejavovať až 30 spôsobmi a je taká drsná, že každá desiata žena pre ňu zvažuje odchod zo zamestnania. Napriek tomu len málo žien vie, čo je perimenopauza, a dozvedia sa o nej až keď nastanú problémy.

Perimenopauza je obdobie pred menopauzou. Ženy si tieto dva termíny často zamieňajú, no o menopauze sa dá hovoriť až vtedy, keď ste aspoň rok nedostali menštruáciu.

Perimenopauza môže pokojne prepuknúť aj po 30. narodeninách a trvať aj desať rokov, kým dôjde k samotnej menopauze. Prejavuje sa príznakmi, ako návaly tepla, nervozita a podráždenosť. Ženy, ktoré sa nachádzajú v štádiu perimenopauzy, stále menštruujú, hoci cyklus nemusí byť pravidelný.

5 žien sa portálu Huffington Post zverilo s tým, čo by si najviac želali, aby všetci o perimenopauze vedeli. Poznatky plynú z ich vlastných skúseností, a neraz sú dôkazom toho, že táto prirodzená zmena je v spoločnosti stále tabu.

1. Nie sú to len návaly tepla

53-ročnej Ellis trvalo niekoľko rokov, kým u nej lekári správne diagnostikovali perimenopauzu a nasadili jej hormonálnu liečbu. Frustrovaná žena za ten čas vytvorila vlastnú skupinu Pausitivity (Pauzitivita), ktorej cieľom je šíriť povedomie o príznakoch tohto obdobia.

„Priala by som si vedieť všetko o perimenopauze, pretože na môj život vplývala spôsobmi, aké by som nikdy nečakala,“ hovorí Ellis z Newcastle. „Od ustupujúcej vlasovej línie, o ktorej mi tvrdili, že je známkou plešivenia, po búšenie srdca, kvôli ktorému som v jeden večer po práci skončila na pohotovosti.“

Okrem týchto príznakov Ellis zažila aj problémy so psychickým zdravím – prenasledovala ju paranoja, neskôr sa pridala úzkosť a nakoniec rozmýšľala nad samovraždou. „Nikdy som si nemyslela, že by menopauza mohla byť taká zlá,“ dodáva Ellis.

2. Úzkosť môže byť ochromujúca

54-ročná Jo Moseleyová z Yorkshiru chce, aby ženy vedeli, že aj keď je perimenopauza ťažká, koniec býva vždy dobrý. Na druhej strane jej je ľúto, že dopredu nevedela, ako môže tento jav zhoršiť prejavy úzkosti.

„Vždy som patrila medzi strachujúcich sa ľudí, ale toto bolo nad moje očakávania. Bála som sa, čo sa stane, čo sa stalo, čo by sa mohlo stať. Niekedy ma to celkom paralyzovalo v práci aj doma,“ spomína Jo.

Úzkosť môže narušiť sebavedomie a privodiť myšlienky na nepravdepodobné, ale desivé scenáre. V najhorších prípadoch spôsobuje aj nespavosť.

3. Podpora nie je pre všetkých

47-ročnú Ninu Kuypersovú z grófstva Merseyside už nebavilo pozerať sa na to, ako je obmedzené množstvo informácií o perimenopauze na internete zacielené predovšetkým na belošky. Vytvorila preto podpornú skupinu na viacerých sociálnych sieťach, kde informuje o príznakoch a varovných signáloch aj ženy iných rás.

„Ako černoške sa mi zdá, že nemáme dostatočné zastúpenie,“ hovorí Nina. „Želám si, aby informácie o menopauze mali viac adresátov, ako aj dôkazov, a aby boli ľahšie pochopiteľné a praktické.“

Podľa Niny by viac žien bolo ochotných otvorene hovoriť o menopauze, keby sa informácie dostali do viacerých skupín obyvateľstva. „Nie je to o rovnosti, ale spravodlivosti, a to je veľký rozdiel.“

4. Často ju zle diagnostikujú

U 51-ročnej Katie Taylorovej trvala perimenopauza 4 roky. Počas nich sa lekári mylne nazdávali, že trpí depresiou.

„Nemala som návaly tepla a stále som mala menštruáciu,“ spomína Katie. „Veľa lekárov ale pripisovalo príznaky ako zlá nálada, suchá pokožka, búšenie srdca, mozgová hmla, úzkosť, nízke sebavedomie a priberanie depresii.“

O perimenopauze sa Taylorová dozvedela až na naliehanie jej otca, odborníka na liečbu rakoviny prsníka. Ten mal od začiatku podozrenie na hormonálnu nerovnováhu, a tak dcére poradil, nech navštívi špecialistu.

Po tom, ako Katie ponúkli hormonálnu liečbu, sa jej zmenil svet. „Odvtedy je zo mňa iná žena, vrátil sa mi život a cítim sa celkom skvele,“ hovorí.

5. Dosiahnutie menopauzy vás vie posilniť

U 54-ročnej Rachel Lankesterovej prišla menopauza v 41 rokoch. „Kiež by som vtedy vedela, že o nič neprichádzam, ako nás to učia,“ hovorí. „Mali by sme sa radšej chopiť príležitosti a prísť na to, čo bude ďalej.“

„Nemali by sme viesť vojnu s maternicou, ale radšej sa jej podvoliť. Pre mňa bola perimenopauza dar, aj keď to znamenalo, že mi meštruácia skončila o 10 rokov skôr ako je bežné. Moje posledné plodné roky boli najplodnejšie v živote a veľmi sa teším, že som už vystúpila z tej horskej dráhy estrogénu,“ dodáva Rachel.