Ak si raz za týždeň dáte túto potravinu, riziko infarktu stúpne

O červenom mäse sa už dlho hovorí ako o prispievateľovi k srdcovo-cievnym ochoreniam, no len málo lekárov a vedcov sa zhoduje na tom, aké množstvo je ešte povolené, respektíve či by sme sa jeho konzumácii mali celkom vyhnúť.

Dlhodobá analýza údajov o takmer 30.000 ľuďoch prináša pohľad na konkrétne množstvo mäsa, ktoré už môže viesť k nezvrátiteľným následkom. Podľa analýzy existuje malé, ale významné riziko úmrtia z rôznych príčin v dôsledku konzumácie 2 porcií spracovaného mäsa alebo nespracovaného červeného mäsa týždenne.

V prípade pravidelnej týždennej konzumácie dvoch porcií spracovaného mäsa, nespracovaného červeného mäsa alebo hydiny (za predpokladu, že je vyprážaná alebo sa konzumuje aj koža) rastie aj riziko srdcovo-cievnych ochorení. U rýb sa žiadne podobné spojenie nepotvrdilo.

Za jednu porciu spracovaného mäsa môžeme označiť 2 malé párky, 2 plátky slaniny alebo 1 hot dog. Jedna porcia nespracovaného mäsa má napríklad podobu 28 gramov červeného mäsa alebo hydiny, respektíve 84 gramov rýb.

Zistenia prekvapili tým, že sa k nim vedci dopracovali len niekoľko mesiacov po tom, ako odborníci verejnosti tvrdili, že nevidia dôvod na obmedzovanie konzumácie červeného mäsa.

„Všetci si to vysvetlili tak, že je v poriadku jesť červené mäso, ale ja si nemyslím, že veda podporuje toto tvrdenie,“ hovorí autorka najnovšej štúdie, ktorú publikoval žurnál JAMA Internal Medicine, Norrina Allenová. Allenová je profesorkou preventívneho lekárstva na Feinbergovej lekárskej fakulte Severozápadnej univerzity (Illinois).

„Je to síce malý rozdiel, ale stojí za to obmedziť príjem červeného a spracovaného mäsa, ako je saláma, šunka a slanina,“ hovorí Allenová s tým, že aj dávnejšie výskumy poukázali na spojitosť medzi takýmto mäsom a ďalšími zdravotnými komplikáciami, vrátane rakoviny.

Ako veľmi mäso škodí zdraviu?

U ľudí, ktorí každý týždeň jedli 2 porcie červeného a spracovaného mäsa, sa našlo 3- až 7-percentné riziko vzniku srdcovo-cievneho ochorenia a úmrtia. Z individuálneho hľadiska síce nejde o značnú hrozbu, no pri globálnom pohľade je dosah oveľa väčší.

„Nárast absolútneho rizika je taký malý, že na jedinca má pravdepodobne zanedbateľný vplyv,“ myslí si profesor výživy a náuky o jedle z Univerzity v Readingu (Veľká Británia) Gunter Kuhnle. „Z hľadiska celej populácie je to ale veľmi dôležité.“

Kuhnle ďalej hovorí, že v dobe, keď sa 1 miliónu ľudí ročne diagnostikuje srdcové ochorenie, pomôže pri prevencii aj drobné obmedzenie.

Podľa profesora z Open University (Veľká Británia) Kevina McConwaya je dôvodom rozdielu medzi dvomi štúdiami práve odlišná škála, ktorá sa pri skúmaní následkov konzumácie červeného a spracovaného mäsa berie do úvahy.

Prečo sa do výskumu dostala aj hydina

Štúdia tiež poukázala na 4-percentné riziko srdcovo-cievnych ochorení u ľudí, ktorí raz týždenne jedia dve porcie hydiny. Je však nemožné z tejto informácie vyvodiť konkrétne odporúčanie, pretože výskum sa ľudí nepýtal, či jedia hydinu s kožou, vyprážanú alebo pečenú.

Odborníci dvíhajú varovný prst jedine v prípade vyprážaných jedál, a to vrátane rýb a hydiny. Vyprážanie totiž pomáha k hromadeniu trans-mastných kyselín v tele, a tie sú predzvesťou chronických ochorení.