Tento typ počasia súvisí so zvýšeným rizikom rakoviny, lekári sú z toho prekvapení

Vedci už v predchádzajúcich výskumoch preukázali, že zvýšená expozícia ultrafialovým (UV) lúčom zo Slnka zvyšuje riziko rakoviny kože. Nová štúdia však zistila, že zvýšené riziko rakoviny súvisí s chladnejším a vlhkejším prostredím s väčším výskytom zrážok.

Nová štúdia publikovaná v časopise Environmental Engineering Science skúmala, ako vplýva počet zrážok a klimatické pásmo na riziko vzniku rakovinu. Klimatické pásmo vedci v štúdii definujú ako „premennú, ktorá kombinuje teplotu a vlhkosť v danej oblasti“.

Netvrdia, že výška teploty, zrážok a vlhkosti priamo spôsobuje rakovinu. Namiesto toho vysvetľujú, ako tieto klimatické faktory „môžu zvýšiť expozíciu karcinogénom tým, že pôsobia ako prenášače alebo zvyšujú prirodzenú biotickú tvorbu karcinogénov“.

Táto štúdia hľadala vzťah medzi mierou rakoviny, zrážkami a klimatickým pásmom. Vedci zhromaždili údaje o rakovine prsníka, rakovine vaječníkov, rakovine pľúc, rakovine hrubého čreva a rakoviny prostaty, klíme a demografických údajoch na úrovni okresov v 15 amerických štátoch.

Výrazný vzťah medzi rakovinou a chladným a vlhkým podnebím

Aj po vzatí do úvahy rôznych socioekonomických faktorov, ako je vek, pohlavie, etnicita, príjem, vek populácie a jej rozmanitosť, vedci identifikovali silné spojenie.

„Zvýšený počet zrážok mal za následok zvýšený výskyt všetkých druhov rakoviny,” uvádzajú autori štúdie. Podobný vplyv malo aj klimatické pásmo

Celkovo bol výskyt rakoviny vo veľmi chladných oblastiach vyšší v porovnaní s horúcimi a suchými podnebiami. Keď však tím rozdelil rakovinu podľa typov, vyskytli sa určité výnimky. Napríklad rakovina pľúc bola najčastejšia v horúcich a suchých pásmach.

Keďže išlo o prvú štúdiu tohto typu, je potrebný ďalší výskum na podporu zistení.

Ako môže dážď ovplyvniť rakovinu?

Autori štúdie majú niekoľko teórií, ktoré môžu pomôcť vysvetliť tento neobvyklý vzťah. Napríklad, na východnom pobreží USA zvýšený výskyt zrážok spôsobuje, že sa z pôdy strácajú zásadité prvky, ako je horčík a draslík. Vďaka tomu je pôda kyslejšia.

V kyslej pôde a tiež v chladnejších pásmach sa častejšie vyskytujú baktérie oxidujúce amoniak.Tieto baktérie premieňajú amoniak na dusitany. Za kyslejších podmienok sa dusitany môžu premieňať na kyselinu dusitú, ktorá sa uvoľňuje do atmosféry. Zdravotnícke organizácie považujú kyselinu dusitú za karcinogén.

V takom prípade by sa však dalo očakávať, že vzdušné karcinogény by najčastejšie spôsobovali zvýšený výskyt rakoviny pľúc. Vedci však zistili, že opak je pravdou.

Ďalším možným faktorom vzťahu medzi zvýšenými zrážkami a výskytom rakoviny je vitamín D. Koža produkuje vitamín D po kontakte s UV žiarením zo Slnka.

Niektorí vedci tvrdia, že nedostatok vitamínu D môže byť pre niektoré druhy rakoviny rizikovým faktorom. Tento faktor môže zohrávať úlohu v oblastiach, kde je menej slnečného svetla.

Ďalšia teória, ktorú autori štúdie načrtli, je preťažený metabolizmus. Vysvetľujú, že v chladnejších klimatických podmienkach je telo vystavené metabolickému stresu, keď sa snaží udržiavať telesnú teplotu. Táto záťaž navyše by mohla zvýšiť riziko rakoviny.

Podľa vedcov je na definitivne závery potrebný ďalší výskum. Ak to potvrdia ďalšie štúdie, je pravdepodobné, že príčiny sú veľmi komplexné a zahŕňajú všetky alebo žiadne z vyššie uvedených teórií.