Toto s vaším mozgom robí dlhodobé sledovanie televízie v staršom veku

Vedci z verejnej Univerzity v Londýne v najnovšom prieskume analyzovali údaje z Anglickej dlhodobej štúdie starnutia (English Longitudinal Study of Ageing, ELSA) o 3.662 dospelých vo veku nad 50 rokov. Ich cieľom bolo zistiť, či a do akej miery pozeranie televízora poškodzuje mozog ľudí v takomto veku.

Podľa výsledkov analýzy sa dá predpokladať, že tým, ktorí venujú pozeraniu televízora 3,5 hodiny a viac za deň, v priebehu 6 rokov klesne kvalita jazykovej a slovnej pamäte o 8-10 percent. Ľudia, ktorí tejto aktivite venujú menej ako 3,5 hodiny denne, čelia len 4-5-percentnému poklesu kvality pamäte.

Autori štúdie pripomínajú, že na túto tému sa v minulosti uskutočnilo už niekoľko výskumov, no väčšina z nich sa zameriava skôr na vplyv pozerania televízora na malé deti, a nie na starších ľudí.

Problém s pasivitou

Štúdia ponúkla aj nemenej zaujímavé zistenie, že negatívny vplyv pozerania televízora mal rovnaký rozsah aj po tom, ako vedci vzali do úvahy množstvo času, ktorý účastníci počas dňa venovali sedeniu.

Napríklad v porovnaní s inými aktivitami, pri ktorých tiež sedíme, sa pozeranie televízie javí ako najhoršia z nich. Používanie internetu alebo hranie hier na počítači sa totiž nepovažuje za zdroj oslabenia pamäte, ba dokonca niektoré výskumy hovoria o tom, že tieto aktivity môžu pamäť posilniť.

Kognitívny stres pri pozeraní televízora

Odborníci sa domnievajú, že hlavným škodcom pri pozeraní televízora je takzvaný „kognitívny stres“. Prispievajú k nemu aj násilné a citlivé scény, ktorým sa divák v dnešnej dobe nevyhne.

Ako ďalšie sa ponúka aj také vysvetlenie, že ľudia, ktorí trávia väčšinu času pozeraním televízora, nemajú čas na aktivity, ktoré by prosperovali pamäti, ako je čítanie, hranie stolových hier a kultúrne vyžitie.

Štúdia nezabudla ani na pozitívne stránky sledovania televízie

Vedci v štúdii, ktorá bola zverejnená na stránkach žurnálu Scientific Reports, nezabudli spomenúť, že sledovanie televízora má aj niekoľko pozitívnych účinkov. Napríklad existujú dôkazy o tom, že dospelí, ktorí častejšie pozerajú dramatické filmy než dokumenty, dokážu lepšie porozumieť ostatným.

Okrem toho sa nedá poprieť, že aj televízne programy môžu byť zdrojom vzdelávania. Televízor je pre mnohých aj východiskom z ťažkých chvíľ, a veľa ľudí považuje chvíle strávené pri ňom za relax.