Nový revolučný liek dokáže zvrátiť stratu pamäti z vyššieho veku a depresie

Stratu pamäte dokážu vyvolať rôzne zdravotné problémy, ako je depresia, schizofrénia či Alzheimerova choroba. No výskumníci z Centra pre závislosť a duševné zdravie (CAMH) v Toronte tvrdia, že vyvinuli nový liek, ktorý nielenže zlepšuje symptómy straty pamäte, ale aj omladzuje mozgové bunky, ktoré sa podieľajú na učení a pamäti. Ak to potvrdia pokusy na ľuďoch, táto liečba by mohla zlepšiť životy miliónov ľudí na celom svete.

Doktor Etienne Sibille a jeho tím po prvýkrát ukázali, že poškodenie mozgových receptorov v neurotransmiterovom systéme GABA bolo spojené s príznakmi zhoršenej nálady a pamäti u pacientov s depresiou alebo jedincov vo vyššom veku. Úlohou neurotransmiterov GABA (gama-aminomaslová kyselina) je obvykle inhibovať iné bunky a spomaliť rýchlosť, ktorou sa zapájajú neuróny, čím účinne tlmia elektrický "šum" v mozgu. Znížením tohto šumu môžu byť dôležité signály v mozgu spracované omnoho ľahšie.

Nová nádej pre starších aj pacientov s depresiou a schizofréniou

Nová molekula vyvinutá v laboratóriu v Toronte je derivátom benzodiazepínu, triedy liekov, medzi ktoré patrí aj Valium a Xanax. Ale zatiaľ čo tieto lieky majú rozsiahly účinok na viaceré časti mozgu, nový liek sa špecificky zameriava na receptory GABA, ktoré sa nachádzajú v hipokampe - oblasti mozgu, ktorá hrá kľúčovú úlohu pri pamäti a získavaní vedomostí.

Keď bola jednorazová dávka týchto nových molekúl podaná zvieratám, ktoré trpeli stratou pamäti zo stresu, výkonnosť ich pamäti sa vrátila na pôvodnú úroveň už počas 30 minút. V inom experimente dokázal liek u starých myší rýchlo zvrátiť zhoršenie pamäti a dosiahol úrovne porovnateľné s mladými myšami. Tieto zlepšenia trvali viac ako dva mesiace dennej liečby, uviedli autori v časopise Molecular Neuropsychiatry. Ako vysvetľuje Sibille:

“Staršie bunky dorástli tak, že sa javili ako mladé mozgové bunky, čo ukazuje, že naše nové molekuly môžu okrem zlepšenia symptómov modifikovať mozog. Ukázali sme, že naše molekuly vstupujú do mozgu, sú bezpečné, aktivujú cieľové bunky a zvrátia kognitívny deficit straty pamäti."

Výskumníci očakávajú, že klinické štúdie začnú už o dva roky. Ak by účinky preukázali na ľuďoch, dôsledky by mohli byť obrovské. Kognitívne deficity sú základom starnutia a psychiatrických ochorení, takže milióny ľudí by mohli výrazne zlepšiť svoj život. Vedci sa tiež domnievajú, že táto liečba môže tiež zabrániť strate pamäti spojenej s ranou Alzheimerovou chorobou, čo môže potenciálne oddialiť jej vznik.