Časti ustanovení Trestného zákona o extrémizme sú v rozpore s ústavou

Niektoré časti ustanovení Trestného zákona týkajúce sa trestných činov extrémizmu sú v rozpore s Ústavou SR. Rozhodol o tom v stredu Ústavný súd (ÚS) SR.

Novela Trestného zákona, ktorá sprísnila opatrenia proti extrémizmu, nadobudla účinnosť 1. januára 2017. Rozpor s ústavou potvrdil ÚS v štyroch ustanoveniach. Ide jednak o nenávistné prejavy „voči inej skupine osôb“ a rozšírenie trestného činu hanobenia a podnecovania k nenávisti pre politické presvedčenie.

Poslanci vyčítali formulácii o inej skupine osôb, že ide o bližšie nedefinovateľnú skupinu, a teda vágny a neurčitý pojem. Ako uviedla predsedníčka ÚS Ivetta Macejková, „napadnutá časť ustanovení je nesúladná pre svoju otvorenosť s princípom legality, pretože sloboda prejavu nemôže byť obmedzená tak neurčito a trestný čin nemôže byť formulovaný tak vágne“.

Pri skutkových podstatách hanobenia a podnecovania nenávisti sa rozšírili chránené skupiny o skupinu osôb na základe ich politického presvedčenia. Navrhovatelia namietali, že je to proti princípu slobody prejavu. „Kombinácia charakteru kritéria politického presvedčenia s otázkami koncepcie skutkovej podstaty spôsobuje ústavnú nesúladnosť napadnutého ustanovenia,“ konštatovala Macejková.

Rozhodnutie ÚS je podľa právneho zástupcu skupiny opozičných poslancov Daniela Lipšica dobrou správou pre slobodu prejavu na Slovensku. Uviedol, že v prípade verbálnych prejavov voči „inej skupine osôb“ nikto nevedel, akého prejavu sa má vyvarovať, aby potenciálne neniesol trestnoprávnu zodpovednosť. Ďalej konštatoval, že v slobodnej spoločnosti je absurdné, aby politická polemika bola predmetom trestného konania. „Základom demokracie je diskusia, niekedy aj polemická, niekedy aj za určité hranice slušnosti zachádzajúca, ale to musí regulovať spoločnosť, nie trestné právo, pretože ten dosah na ohrozenie slobody prejavu je veľmi veľký,“ povedal.