Ak sa na sociálnych sieťach venujete týmto aktivitám, nečudujte sa, že máte depresiu!

Poznáte ten pocit, keď si na Facebooku prezeráte novinky svojich priateľov, a zrazu vám váš život príde oveľa bezvýznamnejší, než je ten ich? Takýto návyk na sociálnych sieťach by mohol viesť ku vzniku depresie. Ide pritom len o jeden z piatich faktorov, ktoré odhalili vedci z Texaskej štátnej univerzity.

Štúdia analyzovala údaje 500 vysokoškolských študentov, aktívnych užívateľov Facebooku, Twitteru, Instagramu a/alebo Snapchatu. Vedcov zaujímalo ich správanie na internete a prvotné príznaky depresie.

Prečo chodíte na Facebook?

Vedcom sa podarilo prísť na to, že dôvod, pre ktorý ľudia chodia na sociálne siete, nijako nesúvisí s depresiou – nech je to aj z nudy, pre zábavu alebo v snahe nájsť čerstvé informácie.

To, na čom pri vzniku depresie záleží, je spôsob, akým ľudia využívajú sociálne siete. Ľudia s depresiou na sociálnych sieťach najčastejšie robili nasledovné:

• Porovnávali sa s ostatnými, pričom sa považovali za menejcennejších.
• Sami sa považovali za závislých na sociálnych sieťach.
• Uvádzali, že ich trápi, keď ich niekto označí na fotografii, ktorú nepovažujú za lichotivú.

Ďalším záverom štúdie je, že ľudia trpiaci depresiou menej často:

• Uverejňovali fotografie, na ktorých sú s inými ľuďmi.
• Mali viac ako 300 sledovateľov na Twitteri.

Podľa vedúceho autora štúdie, Anthonyho Robinsona, to, že ľudia s depresiou menej často uverejňujú fotografie, na ktorých by s niekým pózovali, súvisí so správaním depresívnych ľudí, ktorí majú tendenciu sa izolovať.

Je dôležité zdôrazniť, že nová štúdia našla medzi týmto správaním a depresiou len spojitosť. To znamená, že zatiaľ stále nevieme, či tieto návyky prispievajú ku vzniku depresie, alebo či ľudia s depresiou sú náchylnejší na takéto správanie na sociálnych sieťach.

Tak či onak – nikdy nie je dobré porovnávať svoj život so životmi ostatných. „Ľudia sa snažia vyzerať lepšie ako v skutočnosti. Toto nie je obraz 'skutočného života' a je dôležité, aby ste to mali na pamäti,“ uznáva Robinson.

Výsledky výskumu sú len priebežné, a na ich potvrdenie bude potrebné sledovať správanie u širšej vzorky ľudí. Vedci, ktorí stoja za prínosnou štúdiou, sa tiež usilujú dostať do povedomia verejnosti myšlienku, že tento výskum sa nesnaží dokázať, že sociálne siete sú pre človeka nevyhnutne zlé.

„Nemyslím, že sú vždy zlé. Môžu byť, ale niekedy tiež poskytujú sociálnu podporu. Sociálne siete môžu dať ľuďom príležitosť byť v styku s tými, ktorí sú im podobní.“