Túto výhodu majú len muži, ktorí počúvajú rockovú hudbu

Príroda je mocný čarodej, na život každého z nás každodenne vplýva spôsobom, aký si mnohí z nás neuvedomujú, či už ide o zdravie, výzor, pohodlie alebo myšlienky človeka. Sami sme predsa dielom prírody, a preto sa niet čomu diviť, že biológia ovplyvňuje aj taký detail v našich životoch, akým je preferencia hudobného štýlu.

Štúdia publikovaná v Personality and Individual Differences poskytla vôbec prvý dôkaz o biologickom pôvode uprednostňovania konkrétneho hudobného štýlu. Spojivom medzi biológiou a hudbou má byť hladina hormónov.

Hudobný vkus závisí od hladiny testosterónu

Výskum sa zaoberal hudobným vkusom 37 mužov a 39 žien. Účastníci si vypočuli 25 hudobných skladieb a to, ako sa im páčila každá jedna z nich, ohodnotili na stupnici od 1 do 19. Každému účastníkovi pritom odmerali hladinu testosterónu.

Štúdia nenašla nijakú spojitosť medzi hladinou testosterónu a hudobným vkusom u žien, no na druhej strane u mužov to bolo inak. Vyššia hladina testosterónu sa zvyčajne nachádzala u tých mužov, ktorí viac holdovali typu hudby, ktorý vedci označili ako „nesofistikovaný“. Do tejto kategórie spadal tzv. heavy rock, ako aj jeho jemnejšia odroda soft rock. Muži s nižšou hladinou testosterónu v krvi na druhej strane radšej počúvali „sofistikovanú“ hudbu, ktorej príkladom je aj jazz a klasická hudba.

Hormóny sú chemickí „kuriéri“ v tele, ktorí sa starajú o vykonanie viacerých úloh od vývoja až po metabolizmus, uvádza News Medical. Testosterón je hormón so sexuálnou funkciou, ktorý sa nachádza u žien aj mužov, no práve u mužov sa zvykne namerať vo vyššej koncentrácii.

Vedci sa domnievajú, že spojitosť medzi testosterónom u žien a ich hudobným vkusom sa im nepodarilo objasniť kvôli príliš malej vzorke dobrovoľníčiek.

Hudba ako indikátor psychopatov?

Veda v minulosti už dokázala prepojenie medzi hudobným vkusom a osobnostnými črtami. Na Univerzite v New Yorku v súčasnosti prebieha výskum, ktorého výsledkom by mal byť systém schopný odhaliť ľudí so psychopatickými črtami na základe ich hudobného vkusu.

Ako uvádza autor inovatívneho projektu, v tomto prípade nehrá úlohu samotné prepojenie medzi preferenciami hudobných žánrov a typom osobností, ale skôr fakt, že niektoré osobnosti preferujú konkrétne aspekty pesničiek, ako tempo alebo rytmus.

Celkovo sa dá povedať, že výskum v oblasti hudobného vkusu a jeho prepojenia s ľudskou povahou zatiaľ nie je postačujúci na to, aby vedcom poskytol konkrétne odpovede. Vedúci autor štúdie Hirokazu Doi z Univerzity v Nagasaki (Japonsko) má však ambíciu v budúcnosti dokázať spojitosť medzi ďalšími hormónmi a ďalšími rysmi ľudskej povahy.