Novinár Poliak pretavil svoje spomienky na detstvo do knihy poviedok

Nemá rád fikciu a vymyslené príbehy. Naopak, vždy ho zaujímali autentické veci. "Tomu, čo človek vidí okolo seba, aj ľahšie uverí, môže sa s tým stotožniť, očistiť sa alebo poučiť," hovorí Jozef Poliak, dlhoročný regionálny redaktor Tlačovej agentúry Slovenskej republiky (TASR) a najnovšie aj autor knihy s názvom Čechánky.

Na pohľad útla kniha poviedok, ktoré vychádzajú z autorových zážitkov, nesie názov po osade na podpolianskych lazoch, kde Poliak vyrastal. "Z detstva si pamätám veľkú lipu nad školou, ktorej časť tam stojí doteraz. Pred časom, keď som sa tam vrátil, som našiel v jej kôre pripináčiky zo starých plagátov, ktoré sme tam kedysi v 60. rokoch s otcom pripínali a pozývali tak miestnych na vôbec prvé kino do školy," hovorí o prvotnom impulze, ktorý viedol k napísaniu knihy.

Od toho sa začali odvíjať reflexie, spomienky na detstvo, ktoré vyústili do tohto malého diela. Knihu stihol autor podľa svojich vlastných slov napísať za tri dni, aj keď v priebehu troch rokoch. Výsledkom sú vážne, ale aj komické príbehy, v ktorých sa môže nájsť viacero ľudí z autorovho okolia. Príbehy vychádzajú z prežitého, doplnené sú autorovou fantáziou. Nie sú ale o neuveriteľných veciach, neobyčajných ľuďoch či absurditách z televízneho bulváru. Naopak, podľa Poliaka opisujú každodenné starosti a slasti, ktoré pri krátkom behu životom môžu postretnúť každého.


"Čitatelia však v knihe nájdu aj príbehy, ktoré nie sú z môjho detstva. Jedna napríklad vychádza z pravdivých udalostí v jednej podhorskej dedine, niekedy z 30. rokov minulého storočia. Spomínam však aj na svoju vojenčinu, ktorá bola v 80. rokoch naozaj pekelná," priblížil Poliak. Ambíciou autora nie je zbierkou poviedok ohúriť široké masy ľudí, ale najmä potešiť svoje okolie a svojich blízkych.

Čechánky nie sú Poliakovou prvotinou, už pred 30 rokmi mu bolo blízke písanie básní. Vychádzali v novinách, časopisoch i zborníkoch. Zaujímavosťou je úspech Poliaka na súťaži mladých poetov ešte v 80. rokoch, ktorá sa konala na Kanárskych ostrovoch. Odmenou pre neho bolo čestné uznanie s podpismi viacerých európskych celebrít poézie.

Či do jeho zbierky pribudne v budúcnosti ďalší umelecký počin, je zatiaľ otvorené, no ako sám priznáva, zážitkov aj zo svojej profesionálnej kariéry novinára má neúrekom. "Myslím si, že to, čo som za 20 rokov novinárskej praxe zažil, by tiež znieslo prozaický papier. Hlavne z toho dôvodu, že sa v uplynulých rokoch doba veľmi rýchlo menila," dodal Poliak.

Jozef Poliak sa narodil v roku 1961 v Detve. Po skončení Gymnázia v Krupine, nadstavby geodézie - kartografie v Banskej Bystrici a dvojročnej základnej vojenskej služby, pracoval ako majster na stavbe diaľnic v podniku Doprastav, neskôr ako vedúci mladých na zvolenskom sídlisku Zlatý Potok. V roku 1994 robil krátky čas umeleckého tajomníka v Bábkovom divadle na Rázcestí v Banskej Bystrici a od roku 1995 bol redaktorom denníka SMER. Od roku 1998 robil v krajskej redakcii denníka SME a od roku 2000 bol spravodajcom ČTK na strednom Slovensku. Od roku 2005 je regionálnym redaktorom TASR.