UNESCO považuje za novú výzvu vzdelávania ekologickú gramotnosť

Vzdelávanie sa musí radikálne zmeniť, aby reagovalo na zmeny, s ktorými je ľudstvo v súčasnosti konfrontované, a to najmä v oblasti životného prostredia. Uvádza sa to v dnešnej správe Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO).

"Pokiaľ ide o oblasť životného prostredia, treba zmeniť náš spôsob nazerania na vzdelávanie," vysvetlila hovorkyňa UNESCO Nihan Koseleci Blanchyová.

UNESCO vo svojej správe zdôrazňuje dôležitosť získania "ekologickej gramotnosti", čo vysvetľuje ako zaradenie environmentálnych tém do vzdelávacích systémov.

"Školské osnovy polovice krajín sveta sa explicitne nezmieňujú o klimatických zmenách," zdôrazňuje sa v správe nazvanej Vzdelávanie v službách ľudí a planéty. Uvádza sa v nej tiež, že v členských krajinách Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj približne 40 percent školákov vo veku 15 rokov má len základné vedomosti o problematike spojenej so životným prostredím.

"Teraz, viac ako inokedy, má školstvo povinnosť byť v súlade s výzvami 21. storočia a musí podporovať tie správne typy hodnôt a zručností, ktoré povedú k udržateľnému inkluzívnemu rastu a mierovému spolužitiu," píše sa v správe.

Zdôrazňuje sa v nej tiež, že "vzdelávacie systémy musia dbať na ochranu kultúr menšín a ich jazykov, ktoré sú nositeľmi dôležitých informácií o fungovaní ekosystémov". UNESCO súčasne upozorňuje, že 40 percent svetovej populácie sa vzdeláva v jazyku, ktorému nerozumie.

Podľa UNESCO vzdelávacími systémami treba zabezpečiť, aby ľudia vďaka nim nadobudli životne dôležité zručnosti a vedomosti, ktoré môžu podporiť prechod k ekologickejšiemu priemyslu a nájsť nové riešenia environmentálnych problémov.

UNESCO tiež vo svojej správe upozorňuje na nutnosť pokračovať vo vzdelávaní aj po ukončení školskej dochádzky, a to aj v dospelom veku, v komunitách a na pracovisku. Pripomína v tejto súvislosti, že dve tretiny všetkých dospelých majú nedostatočnú finančnú gramotnosť a len šesť percent dospelých v najchudobnejších štátoch sa zúčastňuje na programoch výučby čítania a písania.

UNESCO zdôrazňuje, že práve nerovnosť v oblasti vzdelávania, spolu s ďalšími rozdielmi, zvyšuje riziko násilností a konfliktov. Ako konkrétny príklad UNESCO uvádza subsaharskú Afriku, ktorá je aj z dôvodu nízkej vzdelanosti ohrozená konfliktmi.

V správe UNESCO sa zdôrazňuje aj oneskorenie v plnení celosvetových rozvojových cieľov v oblasti vzdelávania, keď je zo vzdelávacích systémov vyradených ešte stále 263 miliónov detí a tínedžerov.

UNESCO upozorňuje, že základné vzdelanie v podobe povinnej a bezplatnej školskej dochádzky pre všetky deti bolo cieľom, ktorý mal byť dosiahnutý už v roku 2015. Nebude však splnený ani v roku 2030, čo je termín realizácie svetových rozvojových cieľov.

UNESCO podotýka, že ak súčasný trend pretrvá, svet sa k všeobecne dostupnému základnému vzdelaniu dopracuje až v roku 2042. Cieľ stanovený ohľadom prvého stupňa sekundárneho vzdelávania bude dosiahnutý v roku 2059 a pokiaľ ide o jeho druhý stupeň, až v roku 2084, čo však - ako upozorňuje UNESCO - je pol storočia po stanovenom termíne, ktorým je rok 2030.

Napriek dosiahnutému pokroku UNESCO vo svojej správe zdôrazňuje existenciu stále veľkých rozdielov. Podľa odhadov UNESCO najchudobnejšie krajiny sa k všeobecne dostupnému primárnemu vzdelávaniu dopracujú až v roku 2088, čo znamená, že sa tak stane až sto rokov po najbohatších štátoch.