Slovenské pohľady v eseji Piusa približujú, ako vznikli rozprávky

Marcové číslo mesačníka Slovenské pohľady (na literatúru, umenie, vedu) ako úvodník publikuje úvahu Bohuša Bodacza Náš život s polystyrénom. Autor sa v nej zamýšľa nad dnes veľmi módnym trendom zatepľovania budov, najmä panelových domov na sídliskách, a podrobuje ho ostrej kritike. „Na zatepľovaní tak najväčšmi profitujú stavebné firmy a komerčné banky, občan, obyvateľ bytu, napriek tomu, že sa všeobecne tvrdí opak, je až na poslednom mieste - a navyše to celé platí“, píše autor a v druhej časti prináša návrhy na realistické riešenie bytových problémov mladých ľudí.

Rozsiahly úryvok z vedeckej monografie Odklínanie Vajanského, s podtitulom (K 100. výročiu narodenia) publikuje literárna historička Eva Fordinálová. Do oblasti literárnej vedy patrí aj esej Miroslava Piusa Bohovia nesmú zomrieť, čiže Ako vznikli slovenské ľudové rozprávky. Autor pritom položil dôraz na často obchádzané imaginárne prvky v nich, ako sú magické čísla, veštenie a rituálny kanibalizmus. Kritickú filozofujúcu esej Reč ako tvorba myslenia s odkazom na poslanie a možnosti literatúry napísal Pavol Tomašovič. Viac biografickou kompozíciou ako esejou je text Andrijana Turana o živote a diele amerického básnika a prozaika Jacka Kerouaca Aj cesta môže byť cieľ. Autorom aktuálnej publicistickej eseje Literatúrou proti terorizmu je Gustáv Murín.

Lyrický žáner je zastúpený ukážkami z najnovšej básnickej tvorby Milana Zelinku, Hany Koškovej a Maroša M. Bančeja. Prózu reprezentuje poviedka Miroslava Brűcka Cirkus Budapešť, ukážka z dlhšej prózy Gabriely Rothmayerovej O malých ľuďoch z krajiny, kde zavládla sloboda a poviedka lužického autora Křesčana Krawca Mladý koniar v preklade Petra Čačku, žáner literatúry faktu ukážka z knihy Milana Vároša Korunovačné klenoty a šperky panovníkov vo víre dejín.

Rozhovor so spisovateľkou a publicistkou Erikou Podlipnou Písanie ako spôsob existencie pripravila Ľubica Grenčíková. Recenznej rubrike dominuje recenzia Miloša Ferka na knihu súčasného ruského postmodernistu Viktora Pelevina S.N.U.F.F., s provokačne bulvárnou charakteristikou v podtitule, že je to “...román o najhlbších záhadách ženského srdca a najvyšších tajomstvách leteckého majstrovstva.“

Do ankety k 170. výročiu Slovenských pohľadov prispela prozaička a literárna vedkyňa Mária Bátorová a publicista Dušan Kerný.