Vo veku 83 rokov skonal známy egyptský herec Omar Sharif

"Bol to fenomén a unikát. Každý sníval o tom, že bude ako Omar Sharif. Domnievam sa však, že niekoho ako on už Egypt mať nikdy nebude," uviedla podľa agentúry AP jeho rodáčka Jusra, všeobecne považovaná za najväčšiu egyptskú herečku uplynulých 30 rokov, ktorá ho prirovnala k "vybrúsenému diamantu".

Sharif trpel niekoľko rokov Alzheimerovou chorobou. V rozhovore pre španielsky denník El Mundo to tento rok v máji prezradil jeho syn Tarek El-Sharif, ktorý uviedol, že jeho otec mal problémy s pamäťou a plietli sa mu názvy filmov, v ktorých účinkoval.

"Je očividné, že sa to bude už iba zhoršovať. Má chvíle, keď je mu lepšie a potom zas chvíle, keď sa cíti zmätený. Zatiaľ vie, že je známym hercom, ale niekedy nechápe, prečo ho ľudia na ulici zdravia. Myslí si, že sú to ľudia, ktorých v minulosti poznal, ale zabudol na nich. Väčšinou sú to však fanúšikovia. Strata pamäti sa uňho prejavuje predovšetkým v detailoch. Pamätá si napríklad, že hral Doktora Živaga, ale zabudol, kedy to bolo. Dokáže o tom filme hovoriť, ale zabúda, ako sa volal alebo ho volá iným menom, napríklad Lawrence z Arábie. Niekedy sa pýta na moju matku (herečku Faten Hamama, pozn. SITA), pričom zabúda, že tento rok zomrela," vyjadril sa v spomínanom rozhovore Tarek El-Sharif, ktorý je jediným potomkom slávneho herca.

Omar Sharif, vlastným menom Michel Demitri Shalhoub, sa narodil 10. apríla 1932 v egyptskej Alexandrii do katolíckej libanonsko-sýrskej rodiny. Herectvu sa venoval už počas štúdia na Victoria College v Káhire, kde bol dokonca prezidentom školskej divadelnej spoločnosti. Na káhirskej univerzite získal neskôr titul z matematiky a fyziky.

Na filmovom plátne sa po prvý raz objavil v roku 1954 v snímke Smrteľná pasca, pričom pri jej nakrúcaní sa zoznámil s Faten Hamama, s ktorou si zahral aj v ďalších filmoch a v roku 1955 sa s ňou oženil. Predtým, ako si ju vzal, konvertoval na islam a začal používať meno Omar al-Sharif. Dvojica sa rozviedla v roku 1974, pričom Sharif sa už druhýkrát neoženil.

Medzinárodne známym sa stal vďaka francúzsko-tuniskej orientálnej rozprávke Goha (1958), za ktorú získal režisér Jacques Baratier cenu poroty na festivale v Cannes. Jeho prvým filmom v anglickom jazyku bol úspešný veľkofilm Lawrence z Arábie (1962), ktorým potvrdil svoju pozíciu vo svete filmu.

Za úlohu šejka Aliho ibn el Khariša získal Zlatý glóbus a nomináciu na Oscara. Medzi jeho ďalšie známe filmy patria Džingischán (1965), Doktor Živago (1965), Mayerling (1968), Funny Girl (1968), Che! (1969), Mackennovo zlato (1969), Ohrozenie Britanniku (1974), Zelený ľad (1981), Prísne tajné (1984), Besi (1988), Vikingovia (1999), Môj učiteľ Ibrahim (2003) či Hidalgo (2004).

Na Slovensko zavítal v roku 2008, keď si na medzinárodnom filmovom festivale Art Film Fest v Trenčianskych Tepliciach prevzal prestížne ocenenie Hercova misia.