Prehistorické kengury chodili na dvoch nohách, tvrdia vedci
Americkí a španielski vedci zistili, že dávni predkovia dnešných kengúr boli prispôsobení viac na chôdzu na zadných končatinách než na skákanie.
Prehistorické kengury z podčeľade Sthenurinae sa pravdepodobne pohybovali pomocou chôdze na zadných končatinách. Vo svojej štúdii to tvrdia americkí a španielski vedci na čele s Christine Janis z Brown University.
Merali aj dva metre a vážili dva "metráky"
K tomuto záveru došli vďaka porovnaniu veľkosti a tvaru kostí súčasných kengúr a druhov podčeľade Sthenurinae, ktoré vyhynuli pred približne 30-tisíc rokmi.
Niektorí zástupcovia z podčeľade Sthenurinae dosahovali výšku až dva metre, pričom najväčší druh Procoptodon goliah vážil až 240 kilogramov. Od dnešných kengúr sa odlišovali predovšetkým kratšou lebkou a iba jedným prstom na zadných končatinách, zatiaľ čo moderné kengury ich majú štyri.
Sthenurinae tiež namiesto spásania trávy využívali špecializované predné končatiny na trhanie listov z kríkov a stromov. "Už nejaký čas sme vedeli o tom, že Sthenurinae sa živili iným spôsobom. Ale že by mohli používať aj iný spôsob pohybu, to nikomu predtým nenapadlo," uviedla Janis, ktorá na túto myšlienku prišla, keď pred desiatimi skúmala kostru týchto kengúr v múzeu v austrálskom Sydney.
Vedci išli po stopách skoršej hypotézy
Iní vedci už skôr prišli s hypotézou, že pre tieto obrovské kengury muselo byť veľmi náročné, ak nie úplne nemožné pohybovať sa po štyroch. Dôvodom boli ich krátke, nepohyblivé chrbtice a štíhle predné končatiny s dlhými pazúrmi.
Dnešné kengury sa väčšinu času pohybujú práve pomocou všetkých štyroch končatín, pričom si pomáhajú chvostom. Skákanie využívajú iba na presuny na dlhšie vzdialenosti.
Janis preto začala porovnávať kosti vyhynutých a súčasných kengúr, pričom prišla na to, že dlhé kosti zástupcov podčeľade Sthenurinae boli ťažšie a pevnejšie, čiže boli prispôsobené viac na chôdzu než na skákanie. Okrem toho mali aj väčšie panvové kosti orientované tak, aby podopierali vzpriamené telo. Výsledky štúdie zverejnili v časopise PLoS One.
Informácie pochádzajú z webstránky www.bbc.com.
Superpočítač varuje pred trojitým úderom: Toto sa stane s ľudstvom
Vedci pomocou superpočítača predpovedali vývoj života na planéte Zem.
Pacientom trpiacim Alzheimerom a záchvatmi môže pomôcť rapamycín
Postup Alzheimerovej choroby u pacientov trpiacich Alzheimerovou chorobou a záchvatmi môže pomôcť spomaliť rapamycín, liek pôvodne určený na potlačenie imunity u pacientov po transplantácii orgánov.
Vedci testovali krv pacientov, ktorí prekonali covid. Toto sa zistilo mesiace po ochorení
Ochorenie Covid-19 so sebou neraz prináša aj dlhodobé následky. Čo sa však deje s krvou pacientov niekoľko mesiacov po vyliečení?
NASA varuje pred plánmi Číny: Toto chce čínska vláda urobiť na Mesiaci
NASA varuje, čo sa stane s Mesiacom, keď na ňom pristanú čínski astronauti.
Ostrovné štrkáče sú menšie, ale ostrejšie ako pevninské, tvrdia vedci
Štrkáče na kalifornskom ostrove Santa Catalina sú menšie, ale ostrejšie ako príslušníci rovnakého druhu obývajúce pevninu.