Váhostav nechce konkurz, požiadal o ochranu pred veriteľmi

Ako Váhostav v piatok informoval, nepodarilo sa mu ani po zložitých rokovaniach s viacerými veriteľmi definitívne dohodnúť na splácaní ich pohľadávok, pričom veritelia tlačia spoločnosť do konkurzu.

"Firma je preto nútená brániť sa pred hrozbou konkurzu a začať proces reštrukturalizácie, ktorá je v danej situácii jedinou možnosťou ako ju zachrániť. K tomuto rozhodnutiu pristupuje vedenie spoločnosti s odhodlaním ozdraviť firmu, uspokojiť veriteľov v čo najvyššej miere a navyše pritom zachovať kontinuitu svojej činnosti a prácu zamestnancom, ako aj subdodávateľom," zdôvodnil rozhodnutie Váhostavu jeho hovorca Tomáš Halán.

Odporúčame aj:

Širokého Váhostav je v konkurze, hrozí mu bankrot

Váhostav nestíha termíny, dlhy firmy ničia dodávateľov

Firma Širokého vyhrala tender na obnovu Bratislavského hradu

Firma sa bude uchádzať o nové zákazky

V súvislosti s ozdravným procesom plánuje Váhostav riadne dokončovať už zazmluvnené projekty a nemá v úmysle ani výrazne meniť počet zamestnancov. Firma sa zároveň bude uchádzať o nové zákazky, na ktorých bude pracovať podľa podpísaných dohôd a zmlúv.

K súčasnej situácii podľa spoločnosti výrazne prispelo zrušenie výstavby diaľnic cez PPP projekty, a teda strata kľúčových zákaziek. Spoločnosť už skôr informovala, že pod zlé finančné výsledky sa podpísali predovšetkým diaľničné projekty, najmä výstavba úsekov D1 medzi Dubnou Skalou a Turanmi a medzi Jánovcami a Jablonovom. Tieto meškajúce stavby však budú podľa firmy napriek ich stratovosti, spôsobenej realizačnými cenami vysúťaženými na vrchole krízy, riadne dokončené.

"Počas ozdravného procesu bude spoločnosť naďalej činná, bude pokračovať vo výstavbe na zazmluvnených stavbách a bude dávať prácu približne 1 300 zamestnancom a ďalším tisícom ľudí zo subdodávateľských firiem, pričom jej hospodárenie bude pod kontrolou súdu, správcu a v konečnom dôsledku aj veriteľov," uviedol

Chcú pokračovať na stavbách

Okresný súd Bratislava I nedávno začal konkurzné konanie voči Váhostavu. Návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka podala žilinská firma Energy Pro, s. r. o. Váhostav je povinný obmedziť výkon činnosti len na bežné právne úkony. Spoločnosť v stredu informovala, že hľadá spôsob ako ukončiť začaté konkurzné konanie a riadne pokračovať vo svojej činnosti na všetkých stavbách podľa dohodnutých termínov. Veritelia firmy v poslednom období na ňu podali niekoľko návrhov na konkurz.

Váhostav koncom mája informoval, že úspešne ukončil rokovania so štyrmi bankami (Tatra banka, Slovenská sporiteľňa, ČSOB a Komerční banka) a uzatvoril s nimi stabilizačnú dohodu zabezpečujúcu prevádzkové financovanie a úverovanie svojich aktivít. Generálny riaditeľ Váhostavu Ján Kato vtedy opätovne tvrdil, že spoločnosť nemá v úmysle podať návrh na reštrukturalizáciu a podpísaná dohoda s bankami je toho dôkazom. Váhostav stavia úsek D1 Dubná Skala - Turany a spolu s partnermi je aj v združeniach na výstavbu prvého úseku D1 Jánovce - Jablonov, ako aj úsekov D3 Svrčinovec - Skalité (polovičný profil), D1 Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka, D1 Hubová - Ivachnová a R2 Pstruša - Kriváň.

Váhostav vlani dvojnásobne prehĺbil stratu na 13,5 mil. eur oproti 6,6 mil. eur v roku 2012. Tržby spoločnosti za predaj vlastných výrobkov, služieb a tovaru v minulom roku dosiahli 140,82 mil. eur a medziročne stúpli o 20,4 %. Priemerný počet zamestnancov firmy vlani stúpol o 9,3 % na 1 277. Objem dlhodobých úverov firmy ku koncu roka 2013 sa medziročne zvýšil z 1,1 mil. eur na takmer 7,9 mil. eur. Úverová zaťaženosť (pomer čistého dlhu k vlastnému imaniu) stúpla zo 126 percent na 244 percent. Krátkodobé záväzky spoločnosti v objeme 112,7 mil. eur boli výrazne vyššie ako krátkodobé aktíva vo výške 84,2 mil. eur.

Spoločnosť Váhostav - SK, a.s. bola založená vo februári 1993 a so svojím predchodcom má vyše 60-ročnú históriu.

Základné imanie firmy je 20 mil. eur. Spoločnosť od roku 1954 do začiatku 90. rokov 20. storočia uskutočňovala najmä vodohospodárske stavby na strednom a hornom toku Váhu. Stavala priehrady a hydroelektrárne, ako napríklad Liptovská Mara a vodné dielo Gabčíkovo. Po transformácii na súkromnú firmu začala budovať diaľničnú infraštruktúru a železničné koridory, vrátane zložitých stavieb mostov a tunelov.

Spoločnosť sa zároveň začala orientovať aj na výstavbu priemyselných komplexov, budovanie infraštruktúry priemyselných parkov a ekologické stavby. Zaoberá sa aj výrobou a montážou prefabrikátov.