Falklandy v referende podporili Britániu, Argentína zúri
- 11:50 12.03.2013
- LONDÝN
Veľká väčšina obyvateľov Falklandských ostrovov hlasovala v referende za zotrvanie vo zväzku s Britániou.
Až 98, 8 voličov chce, aby Falklandy zostali britským zámorským územím.
Ako informovali volební predstavitelia, len traja ľudia sa vyslovili proti. Na referende, ktoré sa konalo v nedeľu a pondelok, sa zúčastnilo 92 percent z 1672 oprávnených voličov.
Britký minister zahraničia William Hague výsledok ľudového hlasovania privítal.
"Vždy sme tvrdili, že občania Falklandov majú právo sami si určiť svoju budúcnosť a cestu, ktorou pôjdu," vyhlásil s tým, že rozhodnutie občanov by mali rešpektovať všetky krajiny.
Argentínska prezidentka Cristina Kirchnerová už však avizovala, že výsledky neuzná. Veľvyslankyňa Argentíny v Londýne Alicia Castrová vyhlásila, že referendum nemá právnu hodnotu, keďže nebolo zvolané ani uskutočnené pod dohľadom OSN.
"Rešpektujeme, že občania (Falklandských ostrovov) chcú byť Britmi, no územie, ktoré obývajú, nie je britské," zdôraznila.
Argentína si totiž robí stále nároky na súostrovie, a to aj 30 rokov po krvavom konflikte, v ktorom neuspela. V dôsledku argentínskeho tlaku na rokovania o suverenite sa preto ostrovania rozhodli uskutočniť hlasovanie.
Falklandy objavil v roku 1592 britský moreplavec John Davis, postupne ich však kolonizovali Francúzi, Španieli a následne Argentínčania. Británia nad ostrovmi prevzala kontrolu v roku 1833. Argentína tento krok nikdy neuznala a v roku 1982 sa rozhodla územie obsadiť. Krátka, no krvavá vojna sa skončila kapituláciou Argentíny.
Napätie začalo opäť narastať v roku 2010, keď Británia umožnila ťažobným spoločnostiam hľadať potenciálne ložiská ropy vo falklandských vodách. Organizácia Spojených národov vyzvala Britov, aby zvážili dekolonizáciu sporného územia, tí to však odmietli.
Argentína musí akceptovať výsledky referenda
Britský premiér David Cameron vyzval v utorok Argentínu, aby rešpektovala výsledky referenda na Faklandských ostrovoch, v ktorom sa absolútna väčšina vyslovila za to, aby Falklandy zostali britským zámorským územím. Až 98, 8 percenta voličov podporilo zotrvanie vo zväzku s Britániou, čo považuje Cameron za "jednoznačný výsledok".
"Obyvatelia Falklandov sa nemohli vysloviť jasnejšie," vyhlásil britský premiér. Občania chcú podľa neho patriť k Británii, čo by mala Argentína akceptovať. Obyvateľom Falklandských ostrovov odkázal, že Británia ich bude vždy chrániť.
Na referende, ktoré sa konalo v nedeľu a pondelok, sa zúčastnilo 92 percent z 1672 oprávnených voličov. Len traja ľudia sa vyslovili proti zotrvaniu vo zväzku s Britániou. Argentínska prezidentka Cristina Kirchnerová už avizovala, že výsledky neuzná. Veľvyslankyňa Argentíny v Londýne Alicia Castrová vyhlásila, že referendum nemá právnu hodnotu, keďže nebolo zvolané ani uskutočnené pod dohľadom OSN.
"Rešpektujeme, že občania (Falklandských ostrovov) chcú byť Britmi, no územie, ktoré obývajú, nie je britské," zdôraznila. Argentína si totiž robí stále nároky na súostrovie, a to aj 30 rokov po krvavom konflikte, v ktorom neuspela. V dôsledku argentínskeho tlaku na rokovania o suverenite sa preto ostrovania rozhodli uskutočniť hlasovanie.
Falklandy objavil v roku 1592 britský moreplavec John Davis, postupne ich však kolonizovali Francúzi, Španieli a následne Argentínčania. Británia nad ostrovmi prevzala kontrolu v roku 1833. Argentína tento krok nikdy neuznala a v roku 1982 sa rozhodla územie obsadiť. Krátka, no krvavá vojna sa skončila kapituláciou Argentíny. Napätie začalo opäť narastať v roku 2010, keď Británia umožnila ťažobným spoločnostiam hľadať potenciálne ložiská ropy vo falklandských vodách. Organizácia Spojených národov vyzvala Britov, aby zvážili dekolonizáciu sporného územia, tí to však odmietli.
Ako informovali volební predstavitelia, len traja ľudia sa vyslovili proti. Na referende, ktoré sa konalo v nedeľu a pondelok, sa zúčastnilo 92 percent z 1672 oprávnených voličov.
Britký minister zahraničia William Hague výsledok ľudového hlasovania privítal.
"Vždy sme tvrdili, že občania Falklandov majú právo sami si určiť svoju budúcnosť a cestu, ktorou pôjdu," vyhlásil s tým, že rozhodnutie občanov by mali rešpektovať všetky krajiny.
Argentínska prezidentka Cristina Kirchnerová už však avizovala, že výsledky neuzná. Veľvyslankyňa Argentíny v Londýne Alicia Castrová vyhlásila, že referendum nemá právnu hodnotu, keďže nebolo zvolané ani uskutočnené pod dohľadom OSN.
"Rešpektujeme, že občania (Falklandských ostrovov) chcú byť Britmi, no územie, ktoré obývajú, nie je britské," zdôraznila.
Argentína si totiž robí stále nároky na súostrovie, a to aj 30 rokov po krvavom konflikte, v ktorom neuspela. V dôsledku argentínskeho tlaku na rokovania o suverenite sa preto ostrovania rozhodli uskutočniť hlasovanie.
Falklandy objavil v roku 1592 britský moreplavec John Davis, postupne ich však kolonizovali Francúzi, Španieli a následne Argentínčania. Británia nad ostrovmi prevzala kontrolu v roku 1833. Argentína tento krok nikdy neuznala a v roku 1982 sa rozhodla územie obsadiť. Krátka, no krvavá vojna sa skončila kapituláciou Argentíny.
Napätie začalo opäť narastať v roku 2010, keď Británia umožnila ťažobným spoločnostiam hľadať potenciálne ložiská ropy vo falklandských vodách. Organizácia Spojených národov vyzvala Britov, aby zvážili dekolonizáciu sporného územia, tí to však odmietli.
Argentína musí akceptovať výsledky referenda
Britský premiér David Cameron vyzval v utorok Argentínu, aby rešpektovala výsledky referenda na Faklandských ostrovoch, v ktorom sa absolútna väčšina vyslovila za to, aby Falklandy zostali britským zámorským územím. Až 98, 8 percenta voličov podporilo zotrvanie vo zväzku s Britániou, čo považuje Cameron za "jednoznačný výsledok".
"Obyvatelia Falklandov sa nemohli vysloviť jasnejšie," vyhlásil britský premiér. Občania chcú podľa neho patriť k Británii, čo by mala Argentína akceptovať. Obyvateľom Falklandských ostrovov odkázal, že Británia ich bude vždy chrániť.
Na referende, ktoré sa konalo v nedeľu a pondelok, sa zúčastnilo 92 percent z 1672 oprávnených voličov. Len traja ľudia sa vyslovili proti zotrvaniu vo zväzku s Britániou. Argentínska prezidentka Cristina Kirchnerová už avizovala, že výsledky neuzná. Veľvyslankyňa Argentíny v Londýne Alicia Castrová vyhlásila, že referendum nemá právnu hodnotu, keďže nebolo zvolané ani uskutočnené pod dohľadom OSN.
"Rešpektujeme, že občania (Falklandských ostrovov) chcú byť Britmi, no územie, ktoré obývajú, nie je britské," zdôraznila. Argentína si totiž robí stále nároky na súostrovie, a to aj 30 rokov po krvavom konflikte, v ktorom neuspela. V dôsledku argentínskeho tlaku na rokovania o suverenite sa preto ostrovania rozhodli uskutočniť hlasovanie.
Falklandy objavil v roku 1592 britský moreplavec John Davis, postupne ich však kolonizovali Francúzi, Španieli a následne Argentínčania. Británia nad ostrovmi prevzala kontrolu v roku 1833. Argentína tento krok nikdy neuznala a v roku 1982 sa rozhodla územie obsadiť. Krátka, no krvavá vojna sa skončila kapituláciou Argentíny. Napätie začalo opäť narastať v roku 2010, keď Británia umožnila ťažobným spoločnostiam hľadať potenciálne ložiská ropy vo falklandských vodách. Organizácia Spojených národov vyzvala Britov, aby zvážili dekolonizáciu sporného územia, tí to však odmietli.
Zdroj: WEBNOVINY
Najnovšie v kategóriiViac článkov
Prvé kolo prezidentských volieb v Rumunsku podľa exit pollov vyhral Simion
DNES - 21:14Zahraničné
V prvom kole opakovaných prezidentských volieb v Rumunsku podľa exit pollov zvíťazil krajne pravicový kandidát George Simion so ziskom približne 30 percent hlasov.
Na Českej diaľnici zvýšia rýchlostný limit
DNES - 21:12Zahraničné
Diaľnica sa pripravuje na zavedenie nového rýchlostného limitu.
Zelenskyj v Prahe: Česko robí všetko pre to, aby zastavilo ruskú agresiu
DNES - 18:55Zahraničné
Český prezident Petr Pavel s manželkou Evou v nedeľu privítali na Pražskom hrade ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a jeho manželku Olenu.
Pellegrini navštívil Taliansko a uctil si pamiatku Štefánika
DNES - 17:30Zahraničné
Prezident SR Peter Pellegrini v nedeľu navštívil talianske letisko Campoformido, odkiaľ generál M. R. Štefánik 4. mája 1919 vzlietol na svoj posledný let do vlasti.
Trump: Nie som si istý, či všetci ľudia v USA majú právo na riadne súdne procesy
DNES - 17:04Zahraničné
Americký prezident Donald Trump v rozhovore pre televíziu NBC News povedal, že si nie je istý, či majú všetci ľudia v Spojených štátoch nárok na riadny súdny proces zaručený ústavou krajiny.
Vosveteit.sk
