Následky bdenia v noci: Toto musia urobiť "nočné sovy", ak sa chcú vyhnúť demencii

Ľudia, ktorí zostávajú hore do neskorých nočných hodín, čelia vyššiemu riziku rýchlejšieho poklesu kognitívnych funkcií v porovnaní s tými, ktorí radi vstávajú skoro ráno. Vyplýva to z výskumu Univerzitného medicínskeho centra Groningen (UMCG) v Holandsku, ktorý bol uverejnený v časopise The Journal of Prevention of Alzheimer’s Disease.

Dobrou správou však je, že tento úpadok mozgových funkcií je možné čiastočne ovplyvniť zmenou správania, uvádza výskumníčka Ana Wenzler z UMCG. S rastúcim počtom starších ľudí narastá aj počet prípadov demencie, a preto sa vedci zamerali na spôsoby, ako tomuto ochoreniu predchádzať. "Faktom je, že váš mozog sa po 40. roku života zhoršuje," hovorí Wenzler. "Skúmame, ktoré faktory životného štýlu alebo iné faktory môžu znížiť riziko demencie."

Wenzler sa zamerala na spánok, konkrétne vplyv chronotypu – biologických hodín človeka – na kognitívne funkcie. Aj keď je ťažké prispôsobiť svoj biologický chronotyp, môžete tomu prispôsobiť svoj život. V tomto výskume sa zamerala na to, či chronotyp ovplyvňuje kogníciu prostredníctvom správania.

Na základe dotazníkov, ktoré vyplnili účastníci výskumu Lifelines o svojich časoch spánku, Wenzler určila niekoľko stupňov od extrémne ranných vtáčat po extrémne nočné sovy. Následne analyzovala výsledky testov kognitívnych funkcií z dvoch časových bodov s odstupom 10 rokov.

Nevhodné návyky a nedostatok spánku

Záver bol jednoznačný. U nočných sov je kognitívny pokles rýchlejší ako ranných vtáčat. Ako dôvod Wenzler uvádza, že nezdravé správanie, ako je fajčenie, pitie alkoholu a nezdravé jedenie, sa častejšie odohráva práve vo večerných hodinách. "V našej štúdii sme to tiež videli: večerní ľudia častejšie fajčia a pijú a menej cvičia," hovorí. Podľa jej zistení 25 % rizika kognitívneho úpadku v tejto štúdii možno vysvetliť kombináciou fajčenia a zlého spánku.

Zaujímavým zistením bolo, že tento rozdiel v kognitívnom poklese bol výraznejší najmä u ľudí s vyšším vzdelaním. "To pravdepodobne súvisí s ich spánkovým rytmom," vysvetľuje Wenzler. "Často ide o ľudí, ktorí musia ráno skoro vstávať do práce a preto s väčšou pravdepodobnosťou spia príliš krátko, čo ich mozgu nedáva dostatočný odpočinok."

Nočné sovy by mali pracovať neskôr

Chronotyp je z veľkej časti geneticky daný a prirodzene sa mení počas života – deti sú často "ranné vtáčatá", v puberte sa menia na "nočné sovy" a okolo 40. roku sa väčšina ľudí opäť vracia k "rannému" typu. Neplatí to však pre každého. "Nočné sovy" po 40-tke sa v tomto smere odchyľujú od normy.

Keďže zmeniť svoj biologický chronotyp je ťažké, Wenzler odporúča pracovať proti svojmu telu čo najmenej. "Môžete sa pokúsiť ísť spať skôr, ale ak vaše telo ešte neprodukuje melatonín (spánkový hormón), nebude to fungovať – vaše telo jednoducho ešte nechce spať," hovorí.

Ak "nočná sova" musí ráno vstávať skoro, mozog nedostáva dostatok odpočinku a zvyšuje sa pravdepodobnosť zlých návykov. "Bolo by pekné, keby sa viac zohľadňovali 'večerní ľudia', ktorí musia teraz pracovať skoro: napríklad tým, že by im bola poskytnutá možnosť začať neskôr," navrhuje Wenzler. Podľa nej ľudia s nižším alebo stredným vzdelaním môžu mať častejšie zamestnania, ktoré im umožňujú lepšie zohľadniť ich spánkový rytmus (napr. práca v pohostinstve, nočné zmeny).