U.S. Steel a Nippon Steel pohrozili žalobou za blokádu ich fúzie

„Silný oceliarsky priemysel v domácom vlastníctve predstavuje základnú prioritu národnej bezpečnosti a je rozhodujúci pre odolné dodávateľské reťazce,“ uviedol Biden vo vyhlásení. „Bez domácej výroby ocele a domácich oceliarov je náš národ menej silný a menej bezpečný,“ dodal.

Výbor pre zahraničné investície v USA (CFIUS) strávil mesiace skúmaním dohody z hľadiska rizík pre národnú bezpečnosť. Nepodarilo sa mu však dosiahnuť konsenzus. Rozhodnutie sa tak presunulo na odchádzajúceho prezidenta, ktorého 20. januára vystrieda Donald Trump.

Odborový zväz United Steelworkers oznámenie privítal. Nippon Steel a U.S. Steel vyjadrili sklamanie z výsledku. Podľa nich išlo o politické rozhodnutie a výsledok bol „vopred daný“. Dodali, že „podniknú všetky kroky na ochranu svojich zákonných práv“. Zablokovanie fúzie označili za „mrazivý odkaz“ každej firme, ktorá zvažuje významnú investíciu v USA.

Rozhodnutie kritizoval aj japonský minister priemyslu Jodži Muto. Podľa neho je „nepochopiteľné a poľutovaniahodné, že Bidenova administratíva urobila takéto rozhodnutie s odvolaním sa na obavy o národnú bezpečnosť v prípade svojho spojenca“.

Agentúra AP zase pripomína, že Biden odôvodnil zablokovanie prevzatia U.S. Steel ochranou pracovných miest. No namiesto toho ich môže vystaviť riziku.

Nippon Steel v rámci svojej ponuky sľúbila, že investuje 2,7 miliardy USD do starnúcich vysokých pecí amerických oceliarní. Zaviazala sa tiež, že v nasledujúcom desaťročí nezníži výrobnú kapacitu bez predchádzajúceho súhlasu vlády USA. Nippon Steel označila prevzatie za „záchranné lano“ pre americkú spoločnosť, ktorá má svoj rozkvet dávno za sebou. Odporcovia fúzie ale varovali, že japonskí majitelia znížia počet pracovných miest. Nippon Steel sa ich pokúsil upokojiť sľubom, že zastaví akéhokoľvek prepúšťanie alebo zatváranie závodov počas trvania súčasnej zmluvy s odbormi, ktorá vyprší v roku 2026.

U.S. Steel bola založená v roku 1901. Ako USA v 20. storočí získavali dominanciu vo svete, rástla s nimi aj spoločnosť U.S. Steel. V roku 1943 na vrchole rozmachu výroby ocele počas druhej svetovej vojny U.S. Steel zamestnávala 340.000 ľudí.

Zahraničná konkurencia z Japonska v 70. a 80. rokoch a neskôr z Číny postupne oslabila pozíciu U.S. Steel. Prinútila ju zatvoriť niektoré závody a prepúšťať. Spoločnosť v súčasnosti zamestnáva menej ako 22.000 ľudí v odvetví, ktorému dominujú Číňania.

Americká vláda sa v priebehu rokov snažila chrániť U.S. Steel a ďalších amerických výrobcov ocele uvalením ciel na dovážanú oceľ. Trump počas svojho prvého funkčného obdobia zaviedol clá vo výške 25 % na oceľ zo zahraničia vrátane Európskej únie. Biden ich ponechal alebo zmenil na dovozné kvóty. Obchodné bariéry udržali ceny americkej ocele umelo vysoko, čo spoločnosti U.S. Steel a iným poskytlo finančnú podporu.