Tieto základné potraviny o pár rokov zmiznú z obchodov. Čo budeme namiesto nich jesť?

Cibuľa, jablká, pšenica či jahody. Tieto bežné potraviny by mohli do roku 2050 zmiznúť z pultov obchodov aj našich domovov. Varuje pred tým renomovaná potravinová futurologička Morgaine Gayeová, podľa ktorej klimatické zmeny a ďalšie globálne faktory ovplyvnia to, čo pestujeme, kupujeme a jeme.

Gayeová pre Metro Online uviedla, že globálne otepľovanie bude mať zásadný dopad na potraviny, ktoré dnes považujeme za samozrejmosť. Problém sa však netýka len ovocia a zeleniny. Gayeová predpovedá, že problém bude aj s mäsom, najmä hovädzím a rybím.

Dôvodom je kombinácia klimatických problémov ovplyvňujúcich pestovanie krmovín, nadmerného rybolovu a prudko rastúcich nákladov. „Ak príde sucho spôsobené otepľovaním, ceny mäsa stúpnu a nebudeme môcť nakŕmiť toľko dobytka,“ vysvetlila, pričom zdôraznila aj narastajúci problém emisií uhlíka spojených s chovom.

Budeme môcť pestovať plodiny, aké sa teraz pestujú v južných krajinách

Meniace sa podmienky a dostupnosť surovín podľa expertky ovplyvnia aj naše chute, pričom predpokladá nárast popularity vegetariánskych jedál. „Existuje množstvo vegetariánskych receptov a my len začíname chápať skutočný potenciál zeleniny,“ dodala.

Teplejšia klíma by mohla paradoxne umožniť pestovanie plodín ako káva, olivy či dokonca tropické ovocie aj na severe Európy. Do roku 2050 by sa bežnou súčasťou jedálnička mohli stať aj kaktusy (opuncia), mäkkýše, rôzne druhy húb, či karob (rohovník), ktorý by mohol poslúžiť ako náhrada čokolády. Mnohé z týchto „nových“ potravín, ako napríklad morské riasy alebo mäkkýše, majú navyše pozitívny ekologický aspekt – schopnosť pohlcovať CO2.

Boj proti ultra-spracovaným potravinám

Gayeová tiež dúfa v postupné obmedzenie ultra-spracovaných potravín, no zdôrazňuje, že táto zmena bude závisieť najmä od informovanosti a rozhodnutí spotrebiteľov. „Zmena musí prísť od spotrebiteľov, ktorí hlasujú svojimi peňaženkami,“ vysvetlila. Kľúčom je podľa nej lepšia informovanosť zákazníkov o vplyve ultra-spracovaných potravín na ľudské telo, črevný mikrobióm a celkové zdravie.

Postupná adaptácia na nové chute a spôsoby prípravy bude podľa odborníčky kľúčová. Prechod na „jedlo budúcnosti“ bude skôr evolúciou než okamžitou revolúciou v našich stravovacích návykoch.