V ľudskom tele objavili novú formu života

Pri hľadaní neznámych organizmov v ľudských telách vedci natrafili na nečakaný objav. Nová forma života, takzvané „obelisky“, sa podľa nich vyskytuje v organizmoch až polovice populácie, pričom najviac sa podobá na vírusy.

Ako približuje britský denník Daily Mail, ide o okrúhle častice genetického materiálu, ktoré obsahujú jeden alebo dva gény a spoločne vytvárajú útvary podobné prútom. Obelisky kolonizujú baktérie v ľudských ústach a črevách, pričom v tele prebývajú zhruba rok. Podrobnosti o ich rozmnožovaní zatiaľ nie sú známe.

Hoci nevieme, či sú obelisky pre ľudské telo prospešné alebo škodlivé, podľa biológov obsahujú RNA podobnú viroidom, ktoré napádajú rastliny, a tak v minulosti mohli prispieť k rozmachu zemskej biodiverzity.

Obelisky, viroidy a vírusy technicky nie sú živé organizmy, keďže ich existencia závisí od hostiteľa, no biológovia ich napriek tomu označujú za jednu z najstarších „foriem života“ na Zemi, uvádza Daily Mail.

V tele každého druhého človeka

Vedci pri hľadaní nezvyčajných štruktúr v ľudskom tele narazili až na 30 tisíc rôznych druhov obeliskov. Keďže sa však natoľko líšia od dodnes poznaných foriem života, doteraz boli prehliadané.

Zďaleka sa však nedá povedať, že by boli vzácne. Ako totiž informuje výskum publikovaný v žurnále Cell, až polovica ľudskej populácie prenáša obelisky v ústach a malé percento v črevách.

READ: "‘It’s insane’: New viruslike entities found in human gut microbes" via @sciencemagazine: https://t.co/tQNxbye7W3 #ISpyPhysiology pic.twitter.com/xFKCOAjbJs

— American Physiological Society (@APSPhysiology) February 12, 2024

Podľa vedcov typ obelisku, ktorý sa v tele nachádza, závisí od presnej lokality a druhu odobratej vzorky. Obelisky v telách prežívajú zrejme vďaka kolonizovaniu baktérií, takže sa správajú podobne ako vírusy, ktoré napádajú hostiteľské bunky a v nich sa potom rozmnožujú.

Jednou z baktérií, v ktorých obelisky prežívajú, je aj Streptococcus sanguinis, ktorá sa bežne vyskytuje v zubnom povlaku, a navyše sa dá „vypestovať“ v laboratórnych podmienkach, čo by mohlo uľahčiť ďalší výskum.