Scholzovi vyjadrili nedôveru, v Nemecku budú predčasné voľby

Kancelárovi vyjadrilo dôveru iba 207 poslancov v 733-člennom parlamente. Celkovo bolo 394 poslancov proti vysloveniu dôvery a 116 sa zdržalo hlasovania.

Scholz viedol od novembra menšinovú vládu. Pôvodnú trojkoalíciu so stranou Zelených opustili slobodní demokrati (FDP) pre nezhody v otázke, ako oživiť nemecké hospodárstvo. Koaličné strany sa už s opozíciou dohodli na termíne predčasných volieb, ktoré by sa mali konať 23. februára.

V parlamentnej rozprave pred hlasovaním Scholz vyhlásil, že skoršie konanie volieb do Spolkového snemu je aj jeho cieľom. „V týchto voľbách môžu občania rozhodnúť o politickom kurze našej krajiny, a o to ide. Preto sa dnes obraciam s otázkou o vyslovení dôvery na voličov,“ vyhlásil.

Po vyslovení nedôvery kancelárovi je ďalší krok na nemeckom prezidentovi Frankovi-Walterovi Steinmeierovi. Ten musí do 21 dní rozhodnúť, či Spolkový snem rozpustí. Očakáva sa, že tak urobí až po vianočných sviatkoch.

Kandidát opozičných konzervatívcov (CDU) na kancelára Friedrich Merz má podľa prieskumov väčšiu podporu v nadchádzajúcich voľbách než Scholz, ktorý je najmenej obľúbeným nemeckým kancelárom od zjednotenia krajiny v roku 1990.

Scholzova SPD je podľa najnovších prieskumov po CDU s 31 percentami a Alternatíve pre Nemecko (AfD) s 20 percentami až na treťom mieste so 17 percentami. Po SPD nasledujú Zelení s 11-percentnou podporou, píše Reuters.

V krajine sa už začala aj predvolebná kampaň, ktorej hlavnými témami sú ekonomika, podpora Ukrajiny vo vojne proti Rusku a migrácia po vyostrení situácie na Blízkom východe, približuje agentúra AFP.

Agentúra AP pripomína, že hlasovania o dôvere sú v nemeckom politickom systéme pomerne vzácne. Scholz o vyslovenie dôvery požiadal iba ako šiesty kancelár v povojnovom Nemecku.

Spolkový snem naposledy nedôveru vyjadril kancelárovi Gerhardovi Schröderovi (SPD) v roku 2005. V následných predčasných voľbách zvíťazila CDU na čele s Angelou Merkelovou.