Robert Fico: Dvojnásobný premiér, ktorý chce byť prezidentom
Súčasný slovenský premiér Robert Fico sa rozhodol kandidovať na post prezidenta republiky.
Doc. JUDr. Robert Fico, CSc. (1964) v roku 1986 ukončil štúdium na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.
Po štúdiách pracoval na Právnickom inštitúte Ministerstva spravodlivosti SR a tiež bol agentom pre zastupovanie Slovenskej republiky v konaní pred Európskym súdom pre ľudské práva a Európskou komisiou pre ľudské práva.
Kandidát na generálneho prokurátora
Robert Fico v roku 1987 vstúpil do Komunistickej strany Slovenska a po revolúcii sa stal členom Strany demokratickej ľavice (SDĽ), za ktorú bol v roku 1992 zvolený za poslanca Národnej rady (NR) SR. Na 5. zjazde SDĽ v roku 1998 ho zvolili za prvého podpredsedu strany. Koncom roka 1998 bol Robert Fico kandidátom na post generálneho prokurátora SR, SDĽ však podporila kandidatúru Milana Hanzela na tento post s odôvodnením, že pôvodný kandidát strany Robert Fico nespĺňal kritérium vekovej hranice.
SDĽ bola v roku 1998 súčasťou vládnej koalície spolu so Slovenskou demokratickou koalíciou (SDK), Stranou maďarskej koalície (SMK) a Stranou občianskeho porozumenia (SOP), no Robert Fico, ktorý mal vo voľbách najviac preferenčných hlasov z politikov SDĽ, sa pre nesúhlas a sklamanie z obsahu a štýlu politiky, ktorú realizovala "vláda zmeny“, rozhodol v auguste 1999 SDĽ opustiť a v NR SR bol nezávislým poslancom.
Tretia cesta
Koncom roka 1999 založil Robert Fico stranu Smer, ktorá sa zadefinovala ako strana moderného progresívneho stredoľavého politického prúdu a hneď po svojom založení pôsobila ako alternatíva voči vtedajšej vládnej koalícii i opozícii a ešte v tom istom volebnom období (1998-2002) prijala do svojho názvu prívlastok "tretia cesta".
V roku 2004 sa Robertovi Ficovi podarilo uskutočniť projekt zjednotenia ľavicových strán. Tri ľavicové strany so zanedbateľnými volebnými preferenciami - SDĽ, Sociálnodemokratická alternatíva a Sociálnodemokratická strana Slovenska sa integrovali so Smerom, od januára 2005 zanikli a Smer zmenil názov na Smer - sociálna demokracia (Smer-SD).
Preteky s HZDS
Po parlamentných voľbách 2002, v ktorých získala strana Smer 13,6 percenta voličských hlasov a 25 poslaneckých kresiel v NR SR, ostala v opozícii a Robert Fico bol v NR SR členom Výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Počas celého volebného obdobia súperil Smer s Hnutím za demokratické Slovensko (HZDS) o vedúce postavenie v opozícii a bol úspešný, čo ukázali parlamentné voľby v roku 2006, v ktorých zvíťazil Smer-SD s 29,14 percenta hlasov voličov a vytvoril vládu so zástupcami Slovenskej národnej strany (SNS), ktorá získala 11,73 percenta a ĽS-HZDS, ktorá získala 8,79 percenta hlasov voličov.
Zloženie vlády s SNS vyvolalo nevôľu v socialistickej frakcii v Európskom parlamente a vedenie Strany európskych socialistov (PES) pozastavilo v júli 2006 členstvo Smeru v strane. Smer-SD sa do PES vrátil až vo februári 2008, a to na základe záväzkov premiérovej strany a jej koaličných partnerov, že na Slovensku sa dodržiavajú práva národnostných menšín ako aj ich status quo.
Návrat na politické výslnie
Vláda Roberta Fica v januári 2009 ukončila vstup Slovenskej republiky do eurozóny, čo pre krajinu znamenalo zmiernenie dôsledkov globálnej krízy, no poznamenali ju také kauzy ako nástenkový tender, emisie, sociálne podniky, bratislavské letisko, vyšetrovanie eurofondov a ďalšie.
V roku 2010 vyhral Smer-SD parlamentné voľby so ziskom 34,79 percenta hlasov voličov, no nezostavil vládu a Robert Fico sa stal podpredsedom NR SR. Na politické výslnie sa vrátil po víťazstve v predčasných parlamentných voľbách 10. marca 2012. Jeho strana získala v 150-člennom parlamente 83 kresiel a 4. apríla 2012 vymenoval prezident Ivan Gašparovič Roberta Fica za predsedu "jednofarebnej" vlády.
Spory s médiami
Po voľbách v roku 2012 bol Robert Fico na rozdiel od predchádzajúcich volieb ochotný podeliť sa o radosť z víťazstva aj s novinármi. Kým po voľbách v roku 2006 nechal médiá čakať celú noc pred centrálou strany, tentoraz mohli televízie nakrúcať, ako ho jeho spolustraníci oslavujú.
Fico bol dlhé obdobie v spore s vydavateľom denníka Sme pre karikatúru Martina Šútovca. Predmetom sporu bol kreslený komentár „Shootyho", na ktorom zobrazil Fica na lekárskom vyšetrení. Lekár komentuje röntgenový snímok slovami: "Nemýlil som sa. Tá vaša bolesť krčnej chrbtice je čisto fantómová.“ V novembri 2011 Fico súd prehral, vo februári 2012 podal dovolanie na Najvyšší súd SR, no v marci 2013 zmenil názor a vyhlásil, že už nechce ospravedlnenie a ani 33-tisíc eur za karikatúru Martina Šútovca. Žaloba pre karikatúru bola jednou z posledných, ktoré Fico proti médiám mal. Podľa denníka Sme od februára 2007 do júla 2012 vysúdil Fico od rôznych médií spolu 235 294 eur.
Robert Fico je ženatý, má syna.
Informácie pochádzajú z archívu agentúry SITA, wikipedia.sk, strana-smer.sk a sme.sk
Gröhling: Fico chce v strachu obmedzovať politické diskusie
Šéf SaS Branislav Gröhling nesúhlasí s návrhom premiéra Roberta Fica (Smer-SD) o dohode na zrušení nedeľných politických diskusií.
MS navrhuje prenájom elektronických náramkov, chce ušetriť na monitorovaní osôb
Technické prostriedky na výkon kontroly odsúdených a obvinených by štát nemusel len nakupovať, ako je tomu doteraz, ale si ich aj dodávateľsky vypožičať.
SaS podala na GP podnet pre postup Rady STVR, týka sa zabezpečenia verejnosti
Opozičná strana SaS podala na Generálnu prokuratúru SR podnet na preskúmanie zákonnosti postupu Rady Slovenskej televízie a rozhlasu pri zabezpečení verejnosti jej rokovania.
Filip Kuffa: MŽP chce opäť udeliť výnimku na výcvik požiarov v národných parkoch
Výnimka na výcvik požiarov v národných parkoch sa skončila v roku 2022.
Vlachynský: DRG systémom sa jadro problému slovenských nemocníc nerieši
Z krátkodobého hľadiska bude efekt zavedenia DRG systému v slovenských nemocniciach minimálny, jadro problému sa ním nerieši, tvrdí analytik Martin Vlachynský.
