EEG a AI spolu dokážu zaznamenať sen a spraviť z myšlienok video
Spojenie umelej inteligencie (AI) a EEG (elektroencefalografie) umiestnenej na lebke umožňuje zaznamenávať sny a vizualizovať myšlienky vo forme videí, uviedla zakladateľka a riaditeľka spoločnosti Respectful AI Alžběta Solarczyk Krausová.
Pôsobí v Centre pro výskum inovácií a kyberpráva (CICeRo) Ústavu štátu a práva Akadémie vied ČR. Zameriava sa na právne a etické aspekty umelej inteligencie, prepojenie technológií s biologickým životom, rozhrania mozog – počítač a robotiku.
Koncom januára svet obletela informácia o implantovaní čipu Neuralink do mozgu prvého človeka. Neskôr sa objavili informácie, že implantát sa čiastočne oddelil od mozgu a nepracuje správne, no prípad i tak upriamil pozornosť na možnosti súčasnej vedy a techniky.
„Čip od Neuralinku vznikol najmä na liečbu Parkinsonovej a Alzheimerovej choroby, Elon Musk sa však netajil ambíciami vylepšiť mozog. Týmto čipom možno myšlienkami na diaľku ovládať technológie,“ povedala Krausová s tým, že okrem možností samotného zariadenia záleží na oblastiach mozgu, ku ktorým má čip prístup.
Pôsobivé výsledky však možno dosiahnuť aj bez chirurgických zákrokov a implantácie čipov. „Už dokážeme získavať údaje priamo z mozgu. Umelá inteligencia spojená s EEG umožňuje pri monitorovaní mozgových vĺn napríklad vytvoriť obraz reprezentujúci aktuálne predstavy človeka v hlave. Nie je to, samozrejme, dokonale presné, no je to pomerne verné,“ spresňuje česká vedkyňa. Pomocou AI a EEG sa napríklad vedcom podarilo zrekonštruovať hudbu, ktorú si človek spieval v hlave. Išlo o pieseň skupiny Rolling Stones. „Dokážeme zaznamenávať sny a vizualizovať myšlienky vo forme videí – všetko pomocou EEG umiestneného na lebke,“ dodáva.
AI však možno použiť aj netradične – napríklad ako sonar využívajúci odraz vĺn siete Wi-Fi alebo rádiových vĺn. „Ak sedíte v miestnosti s hrajúcim rádiom, z odrazu vĺn od tela možno zistiť tlkot srdca a či napríklad nemáte srdcovú chybu. Umelá inteligencia dokáže vytvárať úplne nové a nečakané informácie,“ vysvetľuje Alžběta Krausová.
Mozog možno v súčasnosti prepojiť i s robotmi. „Vezme sa mozog potkana alebo iného živočícha a ten následne riadi robota. Umelá inteligencia vtedy plní funkciu prekladateľa elektrickej aktivity mozgu,“ vysvetľuje.
Týmto sa otvára otázka presunu vedomia z biologického tela do mozgu v elektronickom tele a možné dosiahnutie nesmrteľnosti. Problémom však je stále nevyjasnená otázka vedomia.
„Medzi materialistami a idealistami naďalej trvá spor o existenciu duše a či to je, alebo nie je iba elektrická aktivita. Nedokážeme otestovať, čo je, alebo nie je vedomie. Diskusia o nesmrteľnosti však trvá už dlho a dokonca je predpoveď, že ju dosiahneme v roku 2030. Nebudeme však potrebovať prenos do robota, budeme schopní zachovať ľudské telo a rôznymi technikami zastavíme starnutie, zvrátime ho a budeme tu navždy,“ nádeja sa Krausová.
Neurotechnológie však prinášajú potenciál manipulácie s myšlienkami a spomienkami ľudí. „Pred dvoma rokmi sme o tomto hovorili s Gabrielou Ramos z UNESCO a zhodnotili sme, že najväčšie nebezpečenstvo predstavujú práve neurotechnológie. UNESCO teraz začalo pripravovať dohodu na ich reguláciu a smernice pre ne. Už dlhšie sa objavujú hlasy žiadajúce vytvorenie nových ľudských práv vzťahujúcich sa práve na neurotechnológie – napríklad právo na nenarušovanie myšlienkového procesu, právo na nemazanie spomienok, právo na nevkladanie nových spomienok a právo nebyť manipulovaný,“ dopĺňa Krausová.
Medzinárodnú platnosť má aj Dohovor o ľudských právach a biomedicíne. Právne upravuje aj nové zákroky, prostriedky a techniky a ustanovuje, že riziko ich využívania nesmie prevážiť ich možný prínos.
„Na to máme ale aj Akt o umelej inteligencii (AI Act), pretože nejde iba o samotný snímač, ale aj o softvér,“ upozorňuje vedkyňa. Pripomína, že tento zákon obsahuje mechanizmus, ktorý umožňuje Európskej komisii rýchlo zaradiť doň nové systémy.
Akt o umelej inteligencii komplexne reguluje AI a je prvým zákonom svojho druhu na svete. Je vyvrcholením dlhodobej snahy EÚ dať právny rámec umelej inteligencii. Únia ho predstavila už v apríli 2021, právne a etické posudzovanie však prebiehalo už od roku 2015. Prvé štúdie však ešte nehovorili o AI, ale o zodpovednosti za kyberfyzikálne systémy.
Európou sa šíri nebezpečný vírus, liek neexistuje
WHO vyzýva na očkovanie, vírus potvrdili už v troch európskych krajinách.
Vysádzanie stromov v Arktíde môže škodiť: Vedci dospeli k šokujúcim zisteniam o globálnom otepľovaní
Vedci prekvapili novými zisteniami o účinku vysádzania stromov v Arktíde.
Vedci prekvapili: Toto sa deje ženám, keď každý deň jedia vajcia
Odborníci dospeli k zaujímavým výsledkom.
Táto zložka vo víne môže pomáhať pri prevencii rakoviny hrubého čreva
Látka nájdená vo víne by mohla pomôcť predchádzať fatálnym ochoreniam.
Toto je maximálny vek, ktorého sa môžete dožiť
Na základe výskumu sa zistilo, akého maximálneho veku sa človek môže skutočne dožiť.