Z viacerých krajín Európy majú Slováci najnižšiu mieru pocitu šťastia

Vyplýva to z najnovšieho kola medzinárodného výskumu zameraného na subjektívnu pohodu, šťastie a udržiavanie sociálnych vzťahov v súčasnej Európe. Informovala hovorkyňa Slovenskej akadémie vied (SAV) Monika Tináková. Odborníci analyzovali subjektívne pociťované šťastie a frekvenciu stretávania sa s priateľmi, príbuznými či kolegami.

„Dáta ukazujú, že Slovensko preukazuje najnižšiu úroveň/mieru pocitu šťastia v porovnaní s ostatnými skúmanými krajinami. Je však potrebné dodať, že priemerné skóre šťastia dosahovalo na Slovensku úroveň 6,57 na škále od 0 (extrémne nešťastný) po 10 (extrémne šťastný), Slováci a Slovenky teda v priemere stále viac 'inklinovali' k pocitom šťastia ako nešťastia,“ uviedol výskumník zo Spoločenskovedného ústavu Centra spoločenských a psychologických vied SAV Alexander Loziak.

Pri téme stretávania sa s blízkymi sa Slováci umiestnili v strednej časti rebríčka s priemerným skóre 4,61, ktoré sa najviac približuje k slovnej odpovedi „s blízkymi sa stretávam raz za týždeň“. Aj keď miera pocitu šťastia môže do istej miery súvisieť s frekvenciou sociálnych kontaktov, pocity šťastia sú podľa Loziaka taktiež spôsobené mnohými ďalšími faktormi.

Najvyššia úroveň šťastia bola zaznamenaná vo Švajčiarsku (8,15), Fínsku (8,07) a Nórsku (7,95). Slovensko má priemernú úroveň šťastia (6,57), čo ho radí na chvost spomedzi krajín v analýze.

Slovensko dosahuje priemernú frekvenciu stretávania sa (4,61), čo ho radí do strednej časti rebríčka. Slováci sa stretávajú so svojimi blízkymi menej často ako napríklad v Nemecku (4,85), no častejšie ako v Maďarsku (3,46) alebo Írsku (4,19).

Medzinárodný výskum realizovaný od roku 2001 poskytuje údaje o postojoch a hodnotách obyvateľov mnohých európskych krajín vrátane Slovenska. Dáta 11. kola Európskej sociálnej sondy sprístupňujú aj údaje zamerané na subjektívnu pohodu, šťastie a udržiavanie sociálnych vzťahov v súčasnej Európe.